Sú za ním výsledky, a to aj bez politického krytia. Príbeh z Mútneho ľudia zo Žilinského kraja poznajú. To, čo sa mu podarilo v takmer trojtisícovej dedine, sa posnaží preniesť aj do celého regiónu. Lepšie cesty, kvalitné zdravotníctvo, podpora turizmu a viac absolventov stredných škôl pre potreby regiónu. Aj to sú oblasti, ktoré presadzuje nezávislý kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja Marián Murín.
Epicentrom Žilinského kraja je krajské mesto Žilina a celý jej okres. Okrem toho, že má kvalitný futbal či hokej, vychovali tu do sveta cyklistického šampióna Petra Sagana, toho pravého, majstra sveta. Kraj a tiež okres Žilina sa však stretávajú aj s problémami – na prvý pohľad sa zdajú neriešiteľné, no svetlo na konci tunela vidno. „Diaľnica končí na začiatku kraja a pokračuje takmer na jeho konci. Ak sa to dobuduje, potom môžu Žilinčania zabudnúť na večné kolóny cez mesto,“ vyhlásil Marián Murín, ktorý sa uchádza o post predsedu Žilinského samosprávneho kraja ako nezávislý kandidát. Práve výstavbu diaľnice a rýchlostných ciest považuje starosta Mútneho za bod záujmu číslo jeden. „Hoci to nepatrí priamo pod kompetenciu ŽSK, ale jeho predseda má možnosti a postavenie na to, aby tlačil na vyššiu moc, búchal na správne dvere a bil sa za svoj kraj. U nás sa to nedeje, koľko čakáme na dostavbu D1 či D3, a to máme nášho župana v predsedníctve vládnucej strany SMER‑SD,“ zamyslel sa Murín. „Peniaze, ktoré mali ísť do vedy a výskumu, z čoho bola veľká kauza, mohli ísť radšej do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Za to sme mohli mať vybudovanú diaľnicu D3 na Kysuciach či D1 zo Žiliny cez Turiec a Liptov a nemuseli by sme uvoľňovať dlhovú brzdu a zadlžovať naše budúce generácie,“ dodal.
Ani výstavba toľko sľubovanej diaľnice D1 však nevyrieši problém cesty popod hrad Strečno. „Aj v prípade funkčnej diaľnice treba mať plnohodnotnú náhradu. Úsek pod Strečnom treba riešiť. Dnes tam ´smeráci´ nezmyselne míňajú milióny eur na prieskumy a analýzy. Keby sme tam postavili 200 metrov nadkrytého tunelu, tzv. galériu, stačilo by nám na to 700‑tisíc eur. Tento model používajú trebárs v Alpách a inde v zahraničí už niekoľko desaťročí a pre tento úsek to je jediné možné riešenie,“ prišiel s návrhom nezávislý kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja.
S návrhom na vybudovanie chodníkov
Za lepší stav ciest bojoval starosta hornooravskej obce už skôr ako ohlásil svoju kandidatúru na predsedu kraja. „Vo viacerých obciach som na cesty 2. a 3. triedy nastriekal nápisy Blanárova cesta, aby ľudia vedeli, komu môžu vďačiť za rozbité autá, na ktoré si tvrdou prácou zarobili. Začal plátať až tesne pred voľbami, aby zakryl ľuďom oči. Na riešenie zlého stavu ciest treba sedieť za volantom alebo na sedadle spolujazdca a nevyvážať sa s osobným šoférom na zadnom sedadle so záclonkou na okne, prípadne s majákom,“ uviedol Murín a pridal jeden z možných príkladov zjednodušenia cestnej premávky. „Niekedy stačí naozaj tak málo na to, aby sme jazdili bezpečnejšie, rýchlejšie, nestáli v kolónach. Uvediem príklad zo Žiliny. Keď sa ide smerom na Terchovú, pri výjazde zo Žiliny vedľa futbalového štadióna je popri celej časti vozovky široký zelený pás a chodník, ktorý by stačilo v celej šírke rozšíriť o jeden jazdný pruh a chodník posunúť o pár metrov ďalej. Stálo by nás to 70‑ až 100‑tisíc eur a ľudia, ktorí cestujú v smere na Terchovú, by nemuseli stáť zároveň v kolónach kamiónov a osobných áut, ktoré idú smer Martin alebo cez križovatku v Žiline pri Tescu. Jednoduché a lacné riešenie, len by niekto naozaj musel rozmýšľať pre ľudí. Ďalšími možnými riešeniami, a to nielen v Žiline, ale aj v iných mestách, je sfunkčniť alebo prenastaviť svetelnú signalizáciu podľa objemu premávky. Odbočenie vpravo by sa malo povoliť blikaním s právom prednosti v jazde.“
Má dobre premyslené, ako by si mohli mestské či obecné samosprávy so Žilinským samosprávnym krajom pomôcť. „Potrebujeme zhruba 250 km chodníkov vedľa ciest 2. a 3. triedy. Pritom jeden štvorcový meter chodníka stojí od 30 do 40 eur aj s podkladom, obrubníkmi z oboch strán a so zámkovou dlažbou alebo asfaltom. Pri šírke chodníka 1,2 metra je to zhruba 12 miliónov eur. Poďme do toho spolu s obcami, kraj zainvestuje 50 percent, teda 6 miliónov a druhú polovicu obce a mestá. Keď sa investícia rozloží na dva až tri roky, v rozpočte VÚC sa jeden až dva milióny eur ročne na zvýšenie bezpečnosti určite nájdu,“ pokračoval.
Okrem cestnej infraštruktúry Murína trápi aj stav zdravotníctva v kraji. „Pod vedením Juraja Blanára sa nakupovali predražené prístroje do nemocníc, ako v prípade dvoch CT prístrojov. Pritom si ľudia musia nosiť do nemocníc toaletný papier. Za tých 800‑tisíc eur, o ktoré bol nákup CT vyšší, sme mohli mať nielen toaletný papier na desiatky rokov, ale mohli sme tiež prispieť na mzdy zdravotnému personálu v nemocniciach,“ nedal si servítku pred ústa starosta Mútneho. „Som za zvýšenie platov zdravotným sestrám a všetkým, ktorí sa obetavo a s láskou starajú o zdravie našich ľudí. Tiež treba investovať do ľudského potenciálu a vybavenia centier sociálnych služieb, kde nachádzajú pomoc aj ťažko chorí. Musíme im venovať pozornosť, akú si za to, čo všetko pre nás urobili, skutočne zaslúžia. No v prvom rade chcem absolútne bojovať za podstatné zvýšenie dôchodkov. Viem, ako na to,“ doplnil.
Vrátiť tradičné remeslá do regiónov
V Žilinskom kraji je do systému duálneho vzdelávania aktuálne zapojených približne 700 študentov stredných škôl. „Na taký veľký kraj s rozsahom výroby a 23-tisíc študentov je to stále žalostne málo. Myslím si, že treba zazmluvniť všetky významné a tradičné firmy, nielen tých 24, ktoré sa zaoberajú strojárstvom, elektromechanikou či telekomunikáciami. Do duálneho vzdelávania sa vôbec nezapájajú odbory, ktoré sú nevyhnutné pre služby v turizme, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a agroturizme. Náš kraj je predurčený na rozvoj turistického priemyslu a mojím cieľom je vrátiť tradičné remeslá do regiónov. O duálnom vzdelávaní sa hovorí roky, ale firmy kvôli byrokracii oň majú minimálny záujem. Toto chcem zmeniť. Dôležité je vytvárať podmienky, aby absolventi stredných škôl ostávali pracovať doma, neodchádzali za prácou do zahraničia – napríklad znižovaním daní, odvodov, poplatkov a licencií,“ poukázal Murín na súčasné problémy. „Väčšina stredných škôl v kraji prešla rekonštrukciou budov, ale chýba potrebné technologické vybavenie na skvalitnenie výučby. Študenti by mali pracovať s takými materiálmi a prístrojmi, ktoré ich pripravia do praktického života. Plne som podporoval štrajk učiteľov a som za to, aby ich práca bola docenená finančne i spoločensky,“ myslí si.
Sedieť len na jednej stoličke
Po zvolení za predsedu Žilinského kraja by sa automaticky vzdal funkcie starostu v Mútnom. „Okrem toho, že zákon zakazuje byť naraz starostom i predsedom kraja, som presvedčený, že človek nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Musí sa stopercentne sústrediť na jednu funkciu. Mojou snahou je, aby som minimálne dvakrát do roka navštívil každé mesto a obec v Žilinskom kraji. Plánujem pravidelné dni otvorených dverí pre občanov, aby sa mohli kedykoľvek na mňa obrátiť. A čo urobím ako prvé? Otvoríme všetky dvere, aby naši pracovníci spolu so mnou boli k dispozícii pre všetkých ľudí. Nechcem byť zamknutý pred ľuďmi na desať zámkov tak, ako to robia všetci súčasní politici. Potrebujú ľudí len raz za štyri roky, a to len v deň volieb. Ja chcem mať úrad otvorený pre všetkých a stále. Pre zamestnancov úradu to neznamená, že prídem a budem robiť čistky. Verím a viem, že aj dnes tam pracuje neskutočne veľa schopných a profesne zdatných odborníkov. Vážim si profesionálov a vždy som ochotný spolupracovať s každým,“ vyhlásil Murín. „Už z vedenia obce mám skúsenosti i odborné znalosti. Ľudia za mnou často chodili s problémami, ktoré sa netýkali kompetencií obce, ale vždy sme sa snažili nájsť spoločné riešenie a pomôcť im. A toto chcem rovnako zaviesť aj v kraji a zlepšiť ho,“ uzavrel Murín.
-mb-, foto: archív
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 10 - 11/2017.
Objednávateľ: Marián Murín, Mútne 220, 029 63 Mútne, dodávateľ: MK production, s. r. o., Kragujevská 394/2, 010 01 Žilina, IČO: 50 227 581
