Kuriér predstavuje Mgr. Branislava Delinčáka

0
1092
Váš poslanec

Branislav Delinčák je absolventom Univerzity J. A. Komenského v Bratislave, odbor matematika – finančný manažment a brilantne ovláda nielen matematiku a manažment, ale aj angličtinu a nemčinu. Býva v Závodí s manželkou Zuzanou a deťmi Brunkom, Vilmou a Ester. Vekom i skúsenosťami zrelý, zodpovedný a bohabojný muž. Človek s otvoreným srdcom, ľudským vzťahom ku každému, kto potrebuje pomoc, empatický, neagresívny 36-ročný otec usporiadanej rodiny, ktorej venuje všetok voľný čas. Pravidelne publikuje ľudsky precítené glosy a komentáre v tlači, ktoré čitatelia majú radi, stretáva sa s ľuďmi, ktorých má rád. Má mnoho priateľov a obchodných partnerov nielen v Žiline, ale na celom Slovensku. Po zrelej úvahe sa rozhodol kandidovať za poslanca Žilinskej župy s číslom 15 a Kuriér vám ho, vážení čitatelia, dnes predstaví ako človeka, ktorému sa oplatí veriť.

Prečo ste sa rozhodli uchádzať sa o priazeň voličov? Spolu s vami kandiduje na poslanca VÚC ďalších 88 kandidátov, bude tlačenica, budú útoky, ktoré môžu pošpiniť nielen vás, ale aj vašu rodinu. Stojí vám to za to?
   Ale stojí. Už dva roky zastupujem ľudí zo Strážova, Žilinskej Lehoty, Bánovej a Závodia v mestskom parlamente a už som na vlastnej koži zažil, že politika je nielen na centrálnej, ale aj lokálnej úrovni nezriedka špinavá robota, kde často neplatí dané slovo, kde sa predvolebné sľuby stávajú len zdrapom papiera, kde súperom nie je nič sväté, ani rodina, ani zdravie, ani česť, ani pravda. Mal som to šťastie, že som videl Ameriku, kde som dokonca maturoval, ale nielen USA, pochodil som kus sveta a viem, že všade je chlieb o dvoch kôrkach, že všade žijú ľudia charakterní a čestní, ale aj podliaci, klamári, prospechári… Je strašne dôležité, kto z nich má v rukách moc, či čestní a zodpovední alebo, odpusťte za výraz, hyeny, ktorým ide len a len o tučnú korisť v podobe peňazí, majetku a moci. Možnosti rozhodovať o osudoch iných, ich šťastí, budúcnosti a spokojnosti. Považujem sa za čestného a zodpovedného človeka, ktorý má rád svoju domovinu, svoju rodinu, ľudí okolo seba a ktorý vie, že ak máme byť tu doma šťastní a spokojní, a spolu s nami aj naše deti, nemôžeme sedieť za pecou a kritizovať nečestných a neschopných politikov, ktorých sme ani nevolili.

Keď ste žili v americkej rodine, americká mama napísala vašej mame list, v ktorom jej s úžasom opísala, aký dobrý vzťah máte k jej starým rodičom. Vraj sa s nimi viete, napriek tomu, že ste mali vtedy len 16 rokov, pozhovárať o čomkoľvek. Američania vás mali, za vašu priateľskú povahu, radi, ba pani napísala, že vás za prejavenú, nefalšovanú úprimnosť a srdečnosť milujú. Ten priateľský vzťah pretrváva dodnes, ba dokonca vás vaši americkí „rodičia“ boli navštíviť aj u vás doma, v Žiline. Čo ste im ukázali?
   Ukázal som im v prvom rade moju krásnu rodinu, no a, samozrejme, aj našu krajinu. Boli nadšení. Keď sme stolovali, najskôr sme sa po „americky“ pomodlili, aby nám Pán Boh požehnal, no a po obede sme sa dlho rozprávali o všeličom, o Amerike, ale najmä o Slovensku. Naša krajina sa im nesmierne páčila. Ukázal som im z nej toľko, koľko čas dovolil – Čičmany, Rajecké Teplice, hrad Strečno, Vodné dielo Žilina, Oravský hrad, Spišský hrad, naše kostoly, Vysoké a Nízke Tatry, prejazdili sme Slovensko krížom-krážom. Všade sme stretávali pekne oblečených, vľúdnych a usmiatych ľudí, veľmi slušné reštaurácie s príjemnými kuchármi a čašníkmi, a to nehovorím o prírode – na malom kúsku zeme toľko krásy moji americkí „rodičia“ nevideli. Domov odchádzali vo vytržení, očarení a spokojní s tým, čo videli. Myslím, že si hodne poopravili mienku o Slovensku i o ľuďoch, ktorí tu žijú.
   A pokiaľ ide o môj vzťah k starším ľuďom – vždy bol a aj je úctivý. Keď môžem, pomôžem. Nikdy neublížim ani starému, ani mladému, žiadnemu človeku. Nemám rád hrubé a vulgárne jednanie, podrazy, úskoky, lži, neznášam ani vulgarizmy. Asi to mám v génoch a za mnohé vďačím aj svojím rodičom, ktorí nás s bratom vychovávali v duchu hesla ŽI A NECHAJ ŽIŤ. Neskôr som k tomu pridal české motto: Dej a bude ti dáno, přej a bude ti přáno. No nie je to pekná životná filozofia? Myslím, že aj v Biblii sa niekde píše – kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Samozrejme, nie tvrdým.

Zodpovedný človek totiž nikdy nesľúbi to, čo nedokáže splniť.

Takmer všetci adepti na post po­slanca VÚC v kampani sľubujú hory‑doly, nemožné na počkanie, zázraky do troch dní. Čím chcete ohúriť voličov vy?
   Nechcem nikoho ohúriť, chcem sa voličom prihovoriť ľudskou rečou a človečinou. Tá sa z nášho života akosi vytráca. Keď k sebe nájdeme cestu, keď sa budeme rešpektovať, pretože nie sme na jedno kopyto, každý z nás je originál hoden úcty, keď budeme pristupovať k sebe a k problémom, s ktorými žijeme, ľudsky, som na tisíc percent presvedčený, že si poradíme so všetkým, čo nás trápi. A nemusíme sľubovať nemožné. Zodpovedný človek totiž nikdy nesľúbi to, čo nedokáže splniť. Čestný človek nenapadne súpera klamstvom, len aby sa dostal ku korytu. Čestní a zodpovední jedinci nepoznajú pýchu, nie sú lakomí, nezávidia iným, nie sú leniví a úskoční, prosto vedia, že náš čas na tomto svete je limitovaný a treba ho využiť zmysluplne, tak, aby tu po nás niečo ostalo a aby to nebol len smrad a zlá povesť. Raz darmo – kto mečom bojuje, mečom zahynie. Navyše, župný poslanec nie je monarcha, ktorý rozhodne, ako chce. Jeho najväčším tromfom je práve ľudská výbava – čestnosť, zodpovednosť, férovosť, súcit a empatia, životné skúsenosti, vzdelanie a dobré úmysly. Preto všetky sľuby kandidátov považujem za málo reálne, za ohlupovanie voličov, čo je podľa mňa amorálne a neférové. Ak to robia tri či štyri volebné obdobia za sebou, je to morálny zločin. Žiaľ, voliči posielajú do funkcií niektorých ľudí už 27 rokov v nádeji, že konečne splnia to, čo sľúbili. A nič sa nedeje a ani sa diať nebude.

Ruka v ruke so sľubovaním ide nadávanie na predchodcov. Dejiny sa začínajú písať každými voľbami odznova. Na koho budete nadávať vy?
   Na nikoho. Som presvedčený, že prevažná väčšina robila, čo bolo v jej silách. Viete, jedno je chcieť a druhé môcť. Pánmi chcú byť mnohí, ale len niektorí na to majú „gebír“, srdce na správnom mieste, morálny fundament… Ťažko je koňovi vyčítať, že nevie lietať. To, čo sa vytýkať dá, a má, je fakt, že tí, čo nemajú výsledky, maľujú skutočnosť na ružovo. Pýšia sa úspechmi, ktoré neexistujú a ak, tak len v ich hlavách. Moja predstava je, a presvedčil som sa, že sa to tak dá robiť, spájať čestných, schopných a zodpovedných ľudí za niečo a nie proti niečomu, či proti všetkému. Len tak sa dá ísť dopredu. Inak všetci dopadneme zle. To večné a nekonečné okydávanie jeden druhého musí raz prestať. Župa má v kompetencii príliš veľa vecí dôležitých pre náš život na to, aby sme jej riadenie zverili hochštaplerom, zlodejom a karieristom. Neschopným a nečestným.

Spisovateľ Banáš nazval vo svojej knihe Idioti v politike čestných politikov, ktorí povyšujú celospoločenský záujem nad svoj osobný, idiotmi. Neobávate sa, že sa zaradíte medzi nich?
   Stretávam sa a hovorím so stovkami ľudí. Nielen cítim, ale priamo vidím, čo ich bolí a trápi. Rozhodne to nie sú politici a ak, tak len pre krivdy, ktoré im svojou nekompetentnou, nečestnou a neodbornou robotou spôsobujú. Ich trápi ako, kde a či dôstojne dožijú svoj život, trápia ich choroby a málo peňazí na lieky, na bývanie, kúrenie a stravu, starších ľudí trápi samota, mladých často aj situácia tu doma, zanedbané školstvo, drahé a  nespoľahlivé zdravotníctvo, nerovnosť šancí, doprava a cesty, hodne sa hovorí aj o korupcii, a tak by som mohol pokračovať. Rád budem idiotom v politike. Verím, že sa to zmení. Buď dom spadne alebo ho opravíme. Naša domovina je príliš krásna a vzácna na to, aby sme ju sami zničili.

Držím palce. Vo voľbách aj po nich.

Za rozhovor poďakoval -MIV-

Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 10 - 11/2017.

Objednávateľ: Branislav Delinčák, Žilina, dodávateľ: Business Corp, s. r. o., P. Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 45 440085

ZANECHAŤ ODPOVEĎ