Vek nie je prekážkou naďalej aktívne žiť a byť sebestačný

0
773
Pán František Marek odkazuje ostatným, aby boli k sebe milí (vľavo poslankyňa MsZ Janka Filipová).

   Ako je známe, vekom sa všetko mení, pribúdajú choroby, odkázanosť na druhých, využívanie rôznej formy pomoci…
   V našom meste však žijú aj ľudia, ktorí si aj vo vysokom veku vedia vážiť samého seba a plnohodnotne a aktívne aj žiť. Jedným z nich je pán František Marek, ktorý má úctyhodných 97 rokov, 2 dcéry a 4 vnúčatá. Prešiel 58 štátov a tento rok navštívil aj Portugalsko.
   Pán Marek sa narodil v roku 1920 v Košiciach, ale je srdcom rodený Žilinčan. Jeho otec pracoval ako revízny zámočník a mama bola ženou v domácnosti. V mladosti navštevoval židovskú školu, neskôr meštiansku a v roku 1940 Elektrotechnickú školu.
   Vo svojom živote toho zažil naozaj veľa. Veľmi sa chcel venovať práci učiteľa, v období vojny mal odklad, ktorý mu zrušili a v roku 1942 musel nastúpiť do vojenskej služby. Bol povolaný k autopráporu do Nitry a tu sa vyškolil aj za proviantného účtovníka. Vďaka tomu sa dostal do Bieloruska (Minsk) a odtiaľ do Talianska najprv do mestečka Imola a neskôr do Patrice bližšie k frontovej línii. Nemci slovenským vojakom nedôverovali, a ani slovenským vojakom sa nepáčilo správanie Nemcov, a tak sa vojaci rozhodli utiecť… aj takto sa začína príbeh pána Mareka, ktorý sa pridal k partizánom a tých presunov počas vojnového obdobia bolo viac ako dosť.
   Ale o tom by sa dala písať dlhá kniha. Čo však chceme čitateľom ukázať? Že aj napriek ťažkému životu sa dá staroba pekne prežiť. Pán Marek býva sám na Vlčincoch v garsónke, ktorú nazýva „inkubátor“, k šťastiu mu stačí pekný úsmev a stretávanie sa s ľuďmi. Je aktívnym členom Okresnej rady Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Žiline. Vo voľnom čase, ktorého má dostatok, veľmi rád cestuje, číta a stará sa o záhradku. Má problémy so sluchom, s chôdzou, karpálnym tunelom (opuchy rúk, tŕpnutie a bolesti, nemá cit v prstoch), chodí s barlou, máva občasné závraty. Pomoc nežiada ani nechce, využíva len jednu službu, a to dovoz obedov počas pracovného týždňa, ktorú zabezpečuje mesto Žilina. Máva aj výpadky pamäti a na to mu slúži malý denníček, kde si každú činnosť zaznamenáva, aby nezabudol, čo má ešte vybaviť.
   Všetkým obyvateľom mesta Žiliny chce odkázať len jedno, a to: aby boli viac poriadkumilovní, aby mali vzťah k prírode a aby boli ku sebe milí.


Janka Filipová, poslankyňa MsZ Žilina
Foto: archív JF

ZANECHAŤ ODPOVEĎ