Aj v Žiline môžeme mať poriadok

0
1489
Značky v zmysle zákona.

ZÁKONY PLATIA PRE KAŽDÉHO
   Aj keď je koncentrácia právnikov na kilometer štvorcový na Slovensku vraj jedna z najvyšších na svete, nemá to nijaký vplyv na právne vedomie obyvateľstva. Mnohí ľudia nevedia, že podľa zákona zákonov – Ústavy Slovenskej republiky – môžu konať všetko, čo nie je zákonom zakázané. Úrady, teda štátne orgány, môžu konať len na základe ústavy a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ľudovo povedané – úradník nemôže robiť nič, čo mu zákon nedovoľuje. Občan môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje. ­Napriek tomu, že je to jasné, skutočnosť je iná. Príkladom sú tzv. reklamné dopravné značky, utajený reklamný smog, ktorý pre mňa z nepochopiteľných dôvodov povoľujú a tolerujú aj polícia, aj cestné správne orgány – ministerstvo dopravy, okresné úrady, ale aj mestá a obce. Mesto Žilina a celý Žilinský kraj sú „označkované“ v rozpore so zákonom i zdravým rozu­mom hádam najviac na Slovensku.

ŽIVOT A ZDRAVIE ĽUDÍ NADOVŠETKO?
   Každoročne zahynú na cestách stovky ľudí, pribudnú mrzáci, premrhajú sa milióny eur. A nemuselo by to tak byť, keby… Keby štátni úradníci ctili literu zákona. Ctiť možno len to, čo človek pozná, s čím sa nikdy nestretol, to ctiť nemôže, pretože o tom nič nevie. A mnohí síce o ústave a zákonoch počuli, sú za ich dodržiavanie zodpovední a platení, ale nikdy ich nečítali. Aspoň sa to tak javí.
   Zákon číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke jasne a zreteľne hovorí, že „Na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou…“ a ten istý zákon ešte dodáva, že „Dopravné značky a doprav­né zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.“ Povedané po lopate – úrad nemôže ovešať akúkoľvek verejnú cestu nekonečným počtom reklamných dopravných značiek, pretože by tým ohrozil vodičov i chodcov na živote a zdraví. V našom meste je bežných aj päť tabúľ hotelov za sebou (­napríklad pri Saleziánoch), nemenej reštau­rácií, smerových tabúľ k cieľom, ktoré s dopravou nemajú nič spoločné.
   Čo je a ako má vyzerať dopravná značka, taxatívne, teda bez akýchkoľvek pochýb, uvádza vykonávacia vyhláška k zákonu o cestnej premávke. Úradník nemá inú možnosť, ako rešpektovať zákon a vykonávaciu vyhlášku k nemu. Ale ktože by sa trápil s nejakými zákonmi?! Keď ich poruší úradník – nič sa nedeje. Keď ich poruší občan alebo firma, vyfasuje mastnú pokutu, príde o vodičský preukaz, proste tu je štát „na koni“. O umiestnení dopravných značiek rozhodujú podľa cestného zákona číslo 135/1961 Zb. so súhlasom polície orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie, ktorými sú ministerstvo, okresné úrady v sídlach krajov a ostatné okresné úrady, podľa toho, o akú cestu ide. Štát zveril tým istým úradom aj právo, aby kontrolovali sami seba ako štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami. Príjemná vec, ktorá však nefunguje.

REALITA A ZÁKON SA BIJÚ
   Stovky podnikateľov prišli na to, že zákon sa dá obísť a s pomocou úradníkov ho aj obchádzajú a spoločne porušujú. Vymysleli neexistujúce akože dopravné značky a „s požehnaním“ štátu ich „vycapili“ vedľa ciest, čím bohato prispeli k reklamnému smogu, ktorého je v Žiline i Žilinskom kraji najviac zo všetkých miest a krajov Slovenska. Hojne sa zneužíva podobenstvo reklamných dopravných značiek so skutočnými dopravnými značkami – smerové tabule k miestnemu cieľu, k inému cieľu a k nákupnému centru, ale aj ­dopravné značky II 11 Reštaurácia, II 10 Hotel alebo motel a dodatková tabuľka E 12. Nie je žiadna rarita, keď máte za sebou aj päť reklamných dopravných značiek propagujúcich žilinské, oravské, turčianske, liptovské a iné hotely a reštaurácie, aj s počtom hviezdičiek a inými rozptyľujúcimi informáciami. Zákonodarcovi ani vo sne nenapadlo, že štát bude financovať dopravnými značkami (tými skutočne dopravnými) komerčnú navigáciu ku komerčným cieľom. Že bude narúšať pravidlá férovej hospodárskej súťaže, poškodzovať zneužívaním pozemkov a stavieb obce i občanov, že sám bude ohrozovať účastníkov cestnej premávky namiesto toho, aby ich chránil. Ale stalo sa. Aby sme však nekrivdili poctivým úradníkom a štátu, musíme povedať, že všade to tak nie je. Nie všade sa nechali kompetentní prekabátiť, a tak sa natíska nepríjemné podozrenie – sú na žilinskej polícii a okres­nom úrade – sekcii pre pozemné komunikácie a cestnú dopravu – ľudia negramotní alebo úplatní? Alebo aj aj?

Na ceste a na mieste pri ceste
sa nesmú umiestňovať veci,
ktoré by mohli
viesť k zámene s dopravnou značkou…

ŽILINE TO NIE JE JEDNO
   Mesto Žilina, ako je všeobecne známe, vyvolalo celoslovenský boj proti reklamnému smogu a už padli prvé megabordy, bigbordy a iné ‑bordy. Barcelone, kde nie je v centre mesta a širšom okolí ani jeden jediný bilbord, ba ani akákoľvek reklamná tabuľa, sa zrejme nevyrovnáme, ale za pokus to stojí. Keď už hovorím o Barcelone, mimochodom, je to naozaj pekné mesto s excelentnou architektúrou, neexistujú tam žiadne atrapy dopravných značiek a skutočných dopravných značiek je tam neskutočne málo. Presne toľko, koľko treba, ani o jednu viac. Mesto nenaletelo firmám. Propaguje turistické atrakcie, kultúrne a športové podujatia, to, čo prospieva mestu i jeho obyvateľom. A čuduj sa svete – aj bez reklamy mesto vrátane firiem „šlape“ jedna radosť. Aj Žilina má na to, aby aspoň centrum ukázala v prívetivom svetle a bez reklamných dopravných značiek a bilbordov. Netreba na to žiadne eurá, stačí len dobrá vôľa. Ľudia budú určite za.


Mgr. Branislav Delinčák,
poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline
Foto: J. Solčanský

Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 5/2017.

Značky pri ceste.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ