Čachre machre poslancov
Kto si myslí, že švindľovanie a chamtivosť prišli na Slovensko po roku 1989, je na veľkom omyle. Ten, kto si myslí, že mediálne bitky politikov sú dieťaťom nežnej revolúcie, je opäť na omyle. Známy politik povedal, že tak, ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu. Veru – kradne sa furt. Vráťme sa spolu do histórie a uvidíte, že všetko tu už raz bolo.
„Minulý týždeň prešla dennou tlačou správa, ktorá budila záujem celej verejnosti. Správa totiž znela, že desať členov žilinskej mestskej rady musí zaplatiť takmer stopäťdesiattisíc ako škodu, ktorá vznikla pri ofertnom pojednávaní tým, že poslanci dali prednosť drahšej ponuke vo verejnej súťaži na zariadenie mestského bitúnku. Tento rozsudok vraj vyniesol Najvyšší správny súd,“ napísali Považské noviny 18. apríla 1931. „Je možné, aby väčšina mestského zastupiteľského zboru, ktorý je predsa autonómnou korporáciou a bol dôverou obyvateľstva určený pre túto funkciu, sa musel zodpovedať, poťažne mohol byť prinútený k plateniu rozdielov, pretože, povedzme len podľa svojho mienenia zvolil lepšiu, teda drahšiu nabídku?“ pýtajú sa Považské noviny blízke poslancom a radnici.
Konkurenčné noviny Slovenská krajina, ktoré radnici ani poslancom neboli vôbec naklonené, 18. decembra 1930 napísali: „Záležitosť zadania stavby bitúnku a finančného paláca v Žiline ešte pred dvoma rokmi, vyvoláva stále nové aféry. Niektoré sme už v týchto novinách registrovali, niektoré prípady v súvise s touto záležitosťou boly už vybavované i pred príslušným súdom. Minulý týždeň ale priniesol rozsiahly referát o obecných záležitostiach mesta Žiliny „Pragai Magyar Hirlap“ vo forme interviewu opáta Ružičku, ktorý bol pred dvoma rokmi starostom obce, a v dotyčnom interviewu žaluje na obecné zastupiteľstvo, že sa preto vzdal toho postavenia, keď ktosi na žilinskej radnici chcel rozdávať oročky z obecného majetku.
Pre toto vážne obvinenie podaná bola interpelácia, ale vec nebola na zasadnutí obecného zastupiteľstva pojednávaná, lebo člen Ružička sa do zastupiteľstva nedostavil a bez jeho prítomnosti obecné zastupiteľstvo neuznalo za vhodné o tejto háklivej veci pojednávať. Verejnosť ako aj mesto samotné má právo žiadať pravdu v tejto veci. Bývalý starosta Ružička musí vysvetliť, kto pri zadávaní stavby bitúnku a finančného palácu rozdával úplatky z obecných peňazí. Pokiaľ je nám známe pán Ružička zahalil sa do mlčania po svojej rezignácii a teraz naraz hovorí s reprezentantom nepriateľského denníku „Pragai Magyar Hírlap“ a konečný tenor jeho článku vyvrchoľuje v tom zmysle, že „je nešťastím spolitizovanie obecnej samosprávy a že sa i starostovia obcí musia voliť z príslušníkov politických strán“.
Nuž je veru čudné, keď takto žaluje Slovák pred maďarským politickým agentom na systém obecnej správy, lebo je predsa samozrejmé, že takému maďarskému novinárovi čerta ide o nejakú prípadnú nápravu verejných pomerov slovenských, ale oháňa sa po veciach, ktorými trebárs nasilu mohol kompromitovať slovenské pomery pred záškodníkmi slovenského národa, ktorým on slúži. Bývalý starosta má teraz slovo. Keď povedal „A“ pred cudzárom, musí povedať aj „B“ pred svojimi spoluobčanmi, ktorí ho kedysi poverili dôverou a zvolili za starostu mesta,“ napísala Slovenská krajina 18. 12. 1930.
Novinári Slovenskej krajiny 11. apríla 1931 napísali: „Na tunajšej radnici nastalo veľké rozčúlenie a obecná rada mesta Žiliny požiadala o tlačovú opravu a oznámila novinám, že podá sťažnosť na Krajinskú radu pretože nariadila okresnému úradu, aby vymáhal od členov mestskej rady spôsobenú škodu.“ Noviny opravu neuverejnili, ale uverejnili správu tohto znenia: „Vo stredečnom pojednávaní Najvyšší správny súd v Prahe zamietol sťažnosť mesta Žiliny a v dôsledku toho 10 členov žilinskej mestskej rady musia zaplatiť obnos, ktorý obnáša i s trovmi 145 000 Kč, ponevač svojím rozhodnutím škodu zavinili. V celej záležitosti mala mestská rada pravdu v tom keď hovorila, že mala nasledovať okamžitá rezignácia mestského predstavenstva.“
Považské noviny bránili poslancov i mesto ako lev. Obrátili sa na mesto, ktoré vydalo túto správu: „Tak sa zdá, že istým pánom, prípadne i skupinám nekonvenuje dobrý výsledok, ktorý bol docielený u firmy Škoda pri konečnom vyúčtovaní dodávky. Najdôležitejšie je, že firma Škoda z loyality k obecnému zastupiteľstvu sľavila pri konečnom odúčtovaní dobrovoľne mestu diferenciu, ktorá sa ukazovala medzi jej ofertou a medzi ofertou Českomoravská Kolben Daněk.“
Ponaučenie: Aj poslanci boli, sú a budú zodpovední za svoje činy. Keby Škoda „dobrovoľne“ nepodliezla cenu, vtedajší žilinskí radní by museli hlboko siahnuť do vrecka a korporátne rezignovať. Zdá sa, že ani po takmer sto rokoch sa v Žiline toho veľa nezmenilo.
Ing. Patrik Groma,
1. viceprimátor mesta Žilina
Zdroj: archív Petra Štanského
Foto: Marián Závacký
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriérovi č. 3/2017.
