Viacerí odborníci z oblasti sociálnej, zdravotníckej a aj spoločenskej upozorňujú na skutočnosť, že pre resocializáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je dôležité skúmať, ako sú ľudia s postihnutím definovaní. Ide o to, či sú definovaní podľa toho, čo nedokážu, alebo cez ich schopnosti a zručnosti. Je to o vytváraní adekvátnych životných podmienok – nielen doma a na verejnosti, ale aj v sociálnych zariadeniach.
Pri spolupráci s pobytovými zariadeniami poskytujúcimi sociálne služby v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je neodmysliteľnou službou sociálna rehabilitácia. Pre mnohých nezainteresovaných ide o neznámy termín. V stručnosti ho chápeme ako súbor opatrení sociálneho zariadenia nasmerovaných k zabezpečeniu dôstojného a maximálne možného plnohodnotného života osôb so zdravotným postihnutím. Dôležitú úlohu tu zohrávajú faktory osobnosti, rodinné zázemie a v neposlednom rade komunita, kde človek žije.
Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia vychádza z diagnostiky a monitoringu funkčnej sebestačnosti vo viacerých oblastiach každodennej činnosti. Je to najmä nácvik používania pomôcky, nácvik sebaobslužných prác (napr. používanie načúvacieho prístroja, uchopenie lyžice, pohárika, vloženie jedla do úst, obliekanie, hygiena), nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia. V prípade zostatku minimálnych pracovných zručností sa odborní zamestnanci snažia rozvíjať ich, prípadne ich aspoň udržať v adekvátnej miere. Návštevníci v pobytových zariadeniach sa preto nemôžu čudovať, ak vidia mentálne postihnutého jedinca, ako zametá, hrabe lístie, prestiera na stoly, pomáha pri sušení bielizne, pomáha telesne postihnutému kamarátovi napiť sa alebo zjesť ovocie. Tieto a podobné aktivity nielenže aktivizujú zdravotne postihnutého človeka, ale dávajú mu, samozrejme, aj pocit užitočnosti a sebauspokojenie. Ide jednoznačne o dobrovoľné činnosti a aktivity „šité na mieru“.
Pre tých „šikovnejších jedincov“ sú pripravované plány pre samostatné cestovanie v MHD so zakúpením lístka, prípadne preukazu na zľavnené cestovanie, dobíjanie si čipových kariet, vybavovanie osobných dokladov a jednoduchších osobných záležitostí na úradoch. Samostatnou kapitolou je nakladanie s vlastnými finančnými prostriedkami, jednoduchá finančná gramotnosť. Ak stretnete takúto osobu v obchode, majte trpezlivosť. Možno je pomalšia, dlhšie váha pri nákupe, nevie si rýchlo spočítať cenu, ale aj vašou vlastnou dobre myslenou a podanou cielenou radou jej pomôžete pri získavaní alebo navracaní osobnej istoty. Títo ľudia si radi prídu vypožičať knihu do knižnice, zúčastnia sa divadelného predstavenia, navštívia lekáreň. Môžete ich stretnúť pri upratovaní verejných priestranstiev. Nestavajme im bariéry, ale pomôžme ich rúcať. Dáme príklad ostatným a tiež mladej generácii, ktorá príde po nás.
Ľubomír Sečkár, foto: archív ĽS
