Rosenfeldov palác sa po rokoch stáva PALÁCOM
Čo všetko ste nevedeli o našom secesnom skvoste na Hurbanovej?
V pondelok 12. septembra v Žiline na Hurbanovej ulici slávnostne otvorili Rosenfeldov palác po ročných rekonštrukčných prácach. Na uvedení paláca do prevádzky boli prítomní vedúci misie Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva na Slovensku Por Oystein Vetne, predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, primátor Žiliny Igor Choma, jeho zástupcovia Patrik Groma a Anton Trnovec a prednosta MsÚ Igor Liška, vedúci jednotlivých oddelení MsÚ, ako aj každý, kto priložil ruku k dielu.
Rekonštrukciu objektu mesto Žilina dlho odkladalo, a to z finančných dôvodov. Teraz sa správne rozhodnutie podarilo pretaviť do praxe a širokej žilinskej i slovenskej verejnosti ukázať konkrétny výstup zo žilinskej radnice. I tento počin charakterizuje pravé hodnoty každodennej práce „otcov nášho mesta“ v prospech všetkých občanov. I to je dôkaz toho, že minulé návrhy predošlých primátorov a poslancov o tom, aby sa mesto zbavilo tohto secesného skvostu, boli nesprávne. V minulosti sme zaznamenali informácie, že mesto Žilina nemá na takúto náročnú rekonštrukciu finančné prostriedky, stavbu odmietlo financovať aj Ministerstvo školstva SR, aj keď naposledy využívala objekt naša najmladšia generácia prostredníctvom Centra voľného času (CVČ). A tak prišli na rad rokovania o prevode paláca do vlastníctva rímskokatolíckej cirkvi, ktorá by objekt využila ako sídlo svojej diecézy v Žiline. Rokovania sa skončili bez výsledku, cirkev si postavila pre diecézu úplne nové sídlo na Kuzmányho ulici a Rosenfeldov palác ostal naďalej v majetku mesta. Toto sa udialo počas funkčných období primátora Žiliny Jána Slotu.
V dobe primátorovania Ivana Harmana boli snahy, aby sa mesto Žilina vzdalo vlastníckych práv k objektu, predalo ho súkromnej organizácii alebo sa bude musieť pustiť do jeho rekonštrukcie. Inak doslova hrozí havarijný stav. Objekt začali pripravovať na rekonštrukciu, no ako sa ukazuje dnes, za veľmi nevýhodných finančných podmienok. Tento trend zastavili komunálne voľby a konkr0tne nový primátor Igor Choma, ktorý nepripustil akékoľvek predraženie stavby.
Nedávnemu slávnostnému uvedeniu objektu do prevádzky predchádzalo kolaudačné konanie, ktoré bolo začiatkom augusta t. r. Primátor Igor Choma tak splnil jedno zo svojich predsavzatí a pre tlač sa vtedy vyjadril: „Som rád ako Žilinčan i ako primátor mesta, že sa nám podarilo zrekonštruovať tento architektonický skvost. Významné je budúce využitie Rosenfeldovho paláca. Ako nové centrum kultúry bude opäť slúžiť všetkým Žilinčanom. Aj táto stavba výrazným spôsobom dopĺňa vzhľad nášho mesta, pretože na Ulici Jozefa Miloslava Hurbana je niekoľko vzácnych stavieb: neologická synagóga, budova bývalej Československej obchodnej banky, budova bývalej Žilinskej reálnej školy, ktorú neskôr využívala terajšia Žilinská univerzita. Vynovený Rosenfeldov palác je súčasťou tejto unikátnej časti mesta, ktorú môže obdivovať celý svet. Úprimné poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa o rekonštrukciu zaslúžili.“
Nedávno ukončená rekonštrukcia paláca zachová objekt pre budúce generácie takmer vo svojom pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad dverné a okenné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné lustre a iné svietidlá, leptané vitrážové sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, ako aj kovaný plot s hlavnou vstupnou bránou do areálu a objektu. Okrem pamiatkových, umeleckých, výtvarných a architektonických hodnôt je hodnotný aj z hľadiska ucelenosti diela a svojho spoločenského významu. Svojím významom sa zaraďuje medzi významné európske pamiatky a na Slovensku je tento unikát najkrajšou secesnou stavebnou pamiatkou.
Za účelom realizácie rekonštrukcie kultúrnej pamiatky – Rosenfeldovho paláca zverejnilo mesto Žilina 9. 10. 2014 výzvu na predkladanie ponúk. Do výberového konania sa prihlásilo sedem uchádzačov. V snahe získať čo najnižšiu cenu rekonštrukčných prác, ktorá by ušetrila prostriedky fondov Európskej únie v rámci Regionálneho operačného projektu a Európskeho hospodárskeho priestoru – teda nórskych fondov, ako aj daňových poplatníkov mesta, bola organizovaná elektronická aukcia, prostredníctvom ktorej sa podarilo predpokladanú cenu 2 550 327 eur (bez DPH) znížiť na 2 155 833 eur (bez DPH).
Verejné obstarávanie bolo ukončené 10. júna 2015 uverejnením výsledku vo vestníku verejného obstarávania. Dokumentácia o verejnom obstarávaní bola úspešne podrobená kontrole zo strany riadiacich orgánov pre čerpanie príslušných fondov. Samotné rekonštrukčné práce trvajúce približne rok boli neustále pod dohľadom vedenia mesta. Kontrolné dni tu organizovali každý týždeň, čím sa vytvoril priestor pre operatívne riešenie akéhokoľvek súvisiaceho problému, zvýšila sa kvalita vykonávaných prác, a to v rekordne krátkom časovom období. Pod úspešný postup rekonštrukčných prác sa podpísal kolektívny duch tvorcov diela, transparentné hospodárenie s investičnými financiami a každotýždenná zodpovedná a nekompromisná kontrola mesta Žilina ako investora stavby.
História Rosenfeldovho paláca sa píše od roku 1907. Palác postavil žilinský bankár Igor Rosenfeld. Pamiatku secesnej architektúry naprojektoval architekt Mikuláš Rauter. Palác mal byť zmenšenou napodobeninou viedenského zámku Belveder.
Spomedzi secesných budov ide o najvydarenejšiu pamiatku v Žiline. V minulosti mal Rosenfeldov palác prívlastok „najkrajšia súkromná budova v meste“. V 20. rokoch 20. storočia tu sídlila Žilinská obchodná banka, ktorá mala už vtedy svoju 50‑ročnú tradíciu. Začiatkom päťdesiatych rokov tu zriadili Pioniersky dom, neskôr s názvom Okresný dom pionierov a mládeže. Po roku 1989 tu sídlilo CVČ. -ŠD-
