Parkovanie v meste je volebný evergreen
Košičania sa búria proti zámeru mesta odovzdať parkovanie do rúk súkromnej firme a poslancom nadávajú v priamom prenose. Bratislavčania tuho bojujú o to, aké budú podmienky parkovania v meste. Len Žilinčania sú ticho, aj keď každý jeden z nás bez výnimky dotuje nepodarené parkovanie v meste nemalou sumou.
Žilinskí komunálni politici majú niekoľko obľúbených tém a jednou z nich je aj parkovanie v meste. Je pravda, že o ňom hovoria len pred voľbami a po voľbách skapal pes, ako sa hovorí. Prichádzajú na rad „chlebové témy“ – či je auto pre primátora dosť staré na výmenu a či nie je drahé, čo je to za čudo – ten primátor – keď nevie zo dňa na deň dať sociálne byty neplatičom z Bratislavskej ulice, ako to, že mesto neopravilo všetky chodníky ešte z čias socializmu atď… Samá voda. Ako všetky slovenské mestá, aj Žilina má svojich oligarchov, ktorí sa snažia aj s pomocou poslancov robiť biznis, často aj na náš úkor.
Keď vznikla Žilinská parkovacia spoločnosť (ŽPS), mala vznešené ciele – zvýšiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, naakumulovať finančné zdroje na výstavbu parkovacích domov tak, aby sa zvýšila ochrana životného prostredia, ale najmä malo ísť o to, aby sa zvýšil komfort života Žilinčanov. Pri zrode ŽPS až do dnešných dní stál a stojí mimoriadne šikovný, schopný a podnikateľsky erudovaný žilinský podnikateľ, vlastník alebo spoluvlastník viacerých firiem. Asi najvplyvnejší biznismen v meste. Jedna naša čitateľka Zuzana Višňovská ho označila skratkou GT. Ale poďme k parkovaniu a k tomu, čo mi na jeho terajšej podobe prekáža.
Mesto dopravnou značkou IP 24a „Zóna“ zakázalo všetkým motorovým vozidlám parkovať v širšom centre inde než na parkoviskách, ktoré z väčšej časti spravuje ŽPS. Kto si značku nevšimne a zaparkuje na úplne prázdnej ulici, napríklad na Malej Prahe, pri Slovakii a inde, dostane „papuču“ a „vycáluje“ pokutu (max. 50 eur), ktorá je príjmom mesta. Najmä cudzinci, ale aj domáci túto skutočnosť ťažko nesú a tento postup neskutočne poškodzuje Žilinu, jej dobré meno, ale najmä turistický ruch v meste. S bezpečnosťou v doprave a pohodou ľudí nemá nič spoločné.
Toto potvrdzuje aj nastavenie parkovacích automatov. Vo svete je bežné, že vám automat vytlačí takú dobu parkovania, aký peniaz do neho vhodíte. Za 1 euro napr. hodinu, za 50 centov pol hodinu atď… V našom meste je napríklad taxa 1,50 eura za hodinu a basta. Aj desaťminútové parkovanie je za 1,50 eura. Tretím nepriamym dôkazom, že ŽPS nejde o blaho občanov, ale len a len o ich peniaze, je dopravná značka IP 17a „Parkovacie miesta s plateným státím“. Keď ŽPS začínala, platené státie sa začínalo o 8.00 hod. A končilo sa o 18.00 hod. v pracovných dňoch pondelok až piatok, v sobotu bolo od 8.00 hod. do 12.00 hod. ŽPS posunula spoplatnené státie na 7.00 hod., čím narobila problémy tisícom ľudí a sebe pritom ani moc nepomohla. To už nehovorím o tzv. rezidentských kartách a o parkovaní ľudí pri domoch a vo dvoroch. ŽPS je ako duch, je všade.
”
Mesto, teda všetci Žilinčania okrem parkovného platíme úver za nehnuteľnosť, ktorá nie je naša, je cudzia.
Vyznať sa v problematike je pre obyčajného človeka nesmierne ťažké. Do parkovania vstupujú totiž nielen pozemky mesta, na ktorých pôsobí ŽPS, ale aj iné objekty a kauzy. A poslanci, ktorí voličom sľúbili, že budú hájiť ich záujmy. Vo februári 2006 schválili Slotovi predaj športovej haly – halu za 50 miliónov Slovenských korún (1 659 695 eur) a 31 003 m2 pozemkov za 62 miliónov Sk (2 058 022 eur). Slota 12 dní po prehratých voľbách podpísal kúpnu zmluvu na halu aj pozemky. Laik sa opýta – a čo majú hala a pozemky spoločné s parkovaním? Majú a veľa.
V roku 2007 poslanci vtedajšieho primátora Harmana odhlasovali podpis tzv. Memoranda medzi spoločnosťou SIRS a mestom, v rámci ktorého sa dohodlo:
– mesto Žilina prevezme dlh ŽPS v hodnote 160 miliónov Sk (cca 5,3 milióna eur) za vybudovanie parkovacieho domu pri OC Mirage a tento vloží ako nepeňažný vklad do ŽPS,
– spoločnosť SIRS kúpi pozemok pod plánovanou budovou autobusovej stanice,
– SIRS zabezpečí vloženie pohľadávky ŽPS voči SAD Žilina v maximálnej výške 40 miliónov Sk,
– vloženie športovej haly na Bôriku do ŽPS (toto sa stalo, ale nie za 50 miliónov, vklad mal hodnotu už 70 miliónov Sk),
– zameniť alebo predať športovú halu spoločnosti SIRS za pozemok na parkovanie pod plánovanou budovou autobusovej stanice,
– každá strana získa po jednom konateľovi, mesto jedného člena dozornej rady, SIRS dvoch členov a prokuristu,
– urovná sa spor medzi spoločnosťou ANTRADE a mestom Žilina.
Na základe tohto memoranda došlo k zmene podielov v ŽPS – 59 % v prospech mesta a 41 % v prospech SIRS. V roku 2009 ŽPS predala športovú halu spoločnosti SIRS. Mesto z predaja nevidelo ani cent. V roku 2015, teda vlani, predala ŽPS parkovací dom, ktorý spláca mesto, OC Mirage. A kruh sa uzatvára. Mesto, teda všetci Žilinčania okrem parkovného platíme úver za nehnuteľnosť, ktorá nie je naša, je cudzia. ŽPS je od roku 2006 v strate. Mesto nielenže nemá z parkovania nič, ale ešte naň dopláca – vlani bol rozdiel v neprospech mesta vyše 58‑tisíc eur, v roku 2014 až 367‑tisíc eur a takto to zrejme pôjde až do roku 2022, kedy sa úver splatí.
Guláš, čo?
Ale pozorný čitateľ si už musel všimnúť, že sa píše a hovorí nielen o parkovaní, ale aj o športovej hale, Areáli žilinského športu AŽIŠ, železnej konštrukcii na Vlčincoch, ale najmä o peniazoch. Našich peniazoch. Na scénu sa opäť dostávajú poslanci mesta, ktorí 12. 12. 2016 (Kuriér mal uzávierku pred zasadnutím MZ) mali hlasovať o prelomení veta primátora Igora Chomu, ktorý neodmieta kúpiť športovú halu, ale nie za podmienok navrhnutých predávajúcim, naspäť pre mesto. Hlasovať mali aj poslanci, ktorí majú „na svedomí“ spomínané memorandum z roku 2007. Nedá mi, aby som neodcitoval z listu pani Zuzany Višňovskej, ktorej dianie v meste nie je ľahostajné. Píše: „Aký význam má kúpiť rozpadávajúcu sa halu, ktorá potrebuje obrovskú investíciu na rekonštrukciu, ktorú nie je možné pokryť sumou cca 77‑tisíc eur zo zápočtu zo ŽPS?“
Spätným odkupom haly môže prísť mesto o milióny eur. Zaplačú Žilinčania aj šport. Poslanci nevideli statické posudky, posudky hasičov, revízie vnútorných rozvodov vody, kúrenia, kanalizácie, elektroinštalácií, vzduchotechniky a ostatných prípojok, stavebno‑technický posudok haly, revízie, právny stav prístupov sietí, príjazdov a parkovania, vlastnícke práva k pozemkom, cez ktoré idú prípojky k hale atď…
Nikoho neobviňujem. Pevne verím, že právo mať na veci vlastný názor je základným právom človeka. Aj právo ľudí na informácie.
Mgr. Branislav Delinčák,
poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline
Foto: J. Solčanský
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriérovi č. 4/2016 (upravené).
