Ťažko si spomenúť, kedy presne začala moja láska k pivu, ale pamätám si jeden moment, kedy mi z tohto zlatistého moku prvýkrát zasvietili oči a možno sa v nich zaleskla slza dojatia. Bola to 12‑ka „Budvárek” po pol roku pitia vodových supermarketových pív v Amerike. Písal sa rok 2004 a ja som našiel novú vášeň.
Živili ju časté návštevy dobrých podnikov v Prahe aj v Žiline, dokonca som sa v rámci svojej kariéry žurnalistu dostal aj do samotného plzenského pivovaru a nechal som sa sprevádzať jeho vrchným sládkom po celej výrobnej ceste piva. Ale potom sa stalo pár vecí, ktoré mi otvorili oči do skutočného pivného sveta. Jeden rozhovor, kde som bol terčom kritiky za malý pivný rozhľad. Prvá ochutnávka kyslého piva v mestečku Oxford. A pri ďalšej návšteve Prahy som už vyhľadával pivá, ktoré nie sú ležiaky. Pivá z chmeľov, ktoré mali všemožné chute a vône, od ovocných po stromové. Objavil som totiž svoj najobľúbenejší pivný štýl – IPA. Vďaka americkým chmeľom vonia po citrusoch a je pekelne horká. Má ďaleko k tomu, čo nazývame pivom u nás. Česko a Slovensko majú hlboko v pivnej kultúre zakorenený názor, že jediné správne pivo je svetlý ležiak. Veď naše ležiaky nám závidí celý svet. Ale svet piva je tak neuveriteľne rozmanitý, že ho môžete objavovať roky, a stále ho nemáte zmapovaný celý. Je škoda obmedzovať si ho len na maličkú časť.
”
Žilina je znovu v niečom na čele – tentoraz v slovenskom pivnom obrodení.
Pivná revolúcia sa postupne začala šíriť aj k nám. Vznikli remeselné pivovary, pivné festivaly aj podniky s veľkou ponukou nezávislých pív. A potom som sa dozvedel, že v mojom rodnom meste sa dvaja moji kamaráti chystajú otvoriť podnik s 12 výčapmi. Pomenovali ho Beervana a hneď po otvorení mi bolo jasné, že Žilina je znovu v niečom na čele – tentoraz v slovenskom pivnom obrodení.
Tento podnik treba zažiť. Každý pivný štýl tu má svoj pohár, aby jeho špecifická aróma a chuť vynikli čo najviac. Len na dvoch z 12 neustále sa meniacich výčapov nájdete tradičné ležiaky, a aj tie sú remeselného pôvodu. A na ostatných desiatich? Všetko od porterov cez ejly voňavé po ovocí až po „kysliaky” či naúdené pivá. Na výčape ich mali už vyše 600 rôznych. Priveľa nových výrazov? Pokojne sa opýtajte, v Beervane si dávajú za cieľ „evanjelizovať“ nás o pive, radi každému poradia s výberom a nalejú bezplatnú ochutnávku.
A aby to nebolo málo, chalani si varia aj vlastné pivá. Zatiaľ kočovným spôsobom, ktorý snáď čoskoro zakotvia vo vlastnom plánovanom pivovare. Čo navaria, to perla. A o svoj sklad pív sa vedia náležite postarať, veď tieto nepasterizované nefiltrované pivká treba vždy poctivo chladiť. Keď sedíte doma a neviete sa rozhodnúť, či sa vám ešte chce „šľapať na pivo“, skočte na ich web www.beervana.sk. Nájdete tu ponuku takú aktuálnu, že viete zistiť aj to, koľko piva ostáva v ktorom sude. Aby ste vedeli, ako veľmi sa ponáhľať.
Beervanu skrátka musíte ochutnať. Sem‑tam s kultúrnym programom navyše, s vedomostným kvízom každý pondelok a s chutnou premenlivou kuchyňou, kde jednou istotou je vždy výborná pizza. Niet divu, že za rok 2015 získala Beervana od Slovenskej pivovarníckej akadémie ocenenie Hostinec Roka. Ochutnávku môžete zažiť aj na Salónoch Piva, tento rok (2017) v Prahe aj v Bratislave.
Autora nájdete každý piatok sedieť v Beervane pri bare, pripraveného obhájiť objektivitu tohto článku. A poradiť vám s výberom. Pivu zdar! -PH-, foto: archív autora
