Čo nás čaká?

0
1899
Žilinský Kuriér - posol dobrých správ

Žilinský Kuriér 3/2016

   Každý múdry človek sa snaží predvídať, čo ho čaká, a či je pripravený aj na horšie časy. Iba hlupáci žijú len pre „túto chvíľu“. Na Slovensku presne vieme, kto koho drží pod krkom, kto kradne veľa a kto ešte viacej, kto prebehol z jednej partaje do inej alebo z partaje k „nezávislým“. Večer čo večer v priamom prenose a s plnými bruchami sledujeme tragédie miliónov ľudí – utečencov, bezdomovcov, novodobých otrokov, týraných a zavraždených, a kričíme heš, heš, heš, choďte od nás čo najďalej. Žiaľ, nevidíme, že sa pomaly blíži koniec nášho blahobytu a bezpečia.
   Od roku 2020, teda už o štyri roky, vyschnú zdroje EÚ. Nedostaneme už ani cent. V roku 2015 rozdiel toho, čo sme do unijnej kasy dali (696 miliónov €) a z nej dostali (3,734 miliardy €), činil 3,038 miliardy €. Tieto obrovské peniaze sme „rozfrckali“ na kadejaké „parády“ – chodníky, parčíky, ihriská, reklamné kampane a iné menej dôležité veci. Značná časť z toho sa rozkradla, akurát sa to, najmä vďaka našim „orgánom“, nepodarilo dokázať. Prečo sme to nedokázali, hovorí ­štatistika OECD, ktorá nás označila ako druhú najskorumpovanejšiu krajinu sveta po Mexiku. Na vzdelávanie, teda na naše raketovým tempom upadajúce školstvo, sme nedali takmer nič z toho. Chyba.
   Od roku 2020 začnú rutinne jazdiť autá bez šoférov a o prácu prídu milióny ľudí, u nás desaťtisíce. Nikto nerieši, čo bude s nimi. Po roku 2020 sa rapídne zmení potreba mať auto pre každého, počet áut, ktoré dnes vlastnia fyzické osoby, poklesne na minimum, teda aj ich výroba. To, na čo sme dnes pyšní – automobilky – bude pre nás znamenať hrozbu. ­Vyspelé štáty sa na túto situáciu dlhodobo pripravujú a investujú do vzdelávania až 40 percent svojich zdrojov. My len 6 percent. V boji s korupciou sú nekompromisní a majú aj hmatateľné výsledky. Pozri najmä severské štáty EÚ.

My Žilinčania môžeme urobiť to, čo naši ­politici ­nerobia. ­Prestať sa hašteriť a začať hľadať riešenia.

   Už teraz dochádza vo vy­spelých krajinách k masovému nasadzovaniu robotov, vyvinula sa umelá inteligencia, pokračuje elektronizácia v miere, o akej ani netušíme. V horizonte maximálne desať rokov môžu roboty nahradiť až 60 percent profesií, čo budú ďalšie milióny ľudí bez práce. Aj u nás. Čo budeme s nimi robiť? V korupcii sme druhí na svete, v počítačovej a elektronickej gramotnosti druhí najhorší, aj keď už zožrala hrúzu peňazí. Až príde čas elektronizácie a robotov, a to bude čoskoro, na hrozby nebudeme pripravení. Ani naši politici. Tí, ktorí dnes majú možnosť to zmeniť a majú na to aj čas, aj peniaze, riešia úplne iné, najmä svoje problémy. V čase, keď sa náš blahobyt začne rúcať, už budú možno za horami za dolami. Len my obyčajní ľudia tu zostaneme. A budeme musieť riešiť to, na čo nebudeme mať ani peniaze, ani skúsenosti a ani možnosti.
   Mesto ako Žilina nemôže riešiť globálne problémy sveta, ba ani Slovenska, ale my Žilinčania môžeme urobiť to, čo naši politici nerobia. Prestať sa hašteriť a začať hľadať riešenia. V záujme samých seba, svojich detí i svojej pokojnej staroby. A začať myslieť na budúcnosť – a nielen myslieť, ale aj konať.


Mgr. Branislav Delinčák,
poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline

ZANECHAŤ ODPOVEĎ