Žilinský Kuriér 3/2016
Každý múdry človek sa snaží predvídať, čo ho čaká, a či je pripravený aj na horšie časy. Iba hlupáci žijú len pre „túto chvíľu“. Na Slovensku presne vieme, kto koho drží pod krkom, kto kradne veľa a kto ešte viacej, kto prebehol z jednej partaje do inej alebo z partaje k „nezávislým“. Večer čo večer v priamom prenose a s plnými bruchami sledujeme tragédie miliónov ľudí – utečencov, bezdomovcov, novodobých otrokov, týraných a zavraždených, a kričíme heš, heš, heš, choďte od nás čo najďalej. Žiaľ, nevidíme, že sa pomaly blíži koniec nášho blahobytu a bezpečia.
Od roku 2020, teda už o štyri roky, vyschnú zdroje EÚ. Nedostaneme už ani cent. V roku 2015 rozdiel toho, čo sme do unijnej kasy dali (696 miliónov €) a z nej dostali (3,734 miliardy €), činil 3,038 miliardy €. Tieto obrovské peniaze sme „rozfrckali“ na kadejaké „parády“ – chodníky, parčíky, ihriská, reklamné kampane a iné menej dôležité veci. Značná časť z toho sa rozkradla, akurát sa to, najmä vďaka našim „orgánom“, nepodarilo dokázať. Prečo sme to nedokázali, hovorí štatistika OECD, ktorá nás označila ako druhú najskorumpovanejšiu krajinu sveta po Mexiku. Na vzdelávanie, teda na naše raketovým tempom upadajúce školstvo, sme nedali takmer nič z toho. Chyba.
Od roku 2020 začnú rutinne jazdiť autá bez šoférov a o prácu prídu milióny ľudí, u nás desaťtisíce. Nikto nerieši, čo bude s nimi. Po roku 2020 sa rapídne zmení potreba mať auto pre každého, počet áut, ktoré dnes vlastnia fyzické osoby, poklesne na minimum, teda aj ich výroba. To, na čo sme dnes pyšní – automobilky – bude pre nás znamenať hrozbu. Vyspelé štáty sa na túto situáciu dlhodobo pripravujú a investujú do vzdelávania až 40 percent svojich zdrojov. My len 6 percent. V boji s korupciou sú nekompromisní a majú aj hmatateľné výsledky. Pozri najmä severské štáty EÚ.
”
My Žilinčania môžeme urobiť to, čo naši politici nerobia. Prestať sa hašteriť a začať hľadať riešenia.
Už teraz dochádza vo vyspelých krajinách k masovému nasadzovaniu robotov, vyvinula sa umelá inteligencia, pokračuje elektronizácia v miere, o akej ani netušíme. V horizonte maximálne desať rokov môžu roboty nahradiť až 60 percent profesií, čo budú ďalšie milióny ľudí bez práce. Aj u nás. Čo budeme s nimi robiť? V korupcii sme druhí na svete, v počítačovej a elektronickej gramotnosti druhí najhorší, aj keď už zožrala hrúzu peňazí. Až príde čas elektronizácie a robotov, a to bude čoskoro, na hrozby nebudeme pripravení. Ani naši politici. Tí, ktorí dnes majú možnosť to zmeniť a majú na to aj čas, aj peniaze, riešia úplne iné, najmä svoje problémy. V čase, keď sa náš blahobyt začne rúcať, už budú možno za horami za dolami. Len my obyčajní ľudia tu zostaneme. A budeme musieť riešiť to, na čo nebudeme mať ani peniaze, ani skúsenosti a ani možnosti.
Mesto ako Žilina nemôže riešiť globálne problémy sveta, ba ani Slovenska, ale my Žilinčania môžeme urobiť to, čo naši politici nerobia. Prestať sa hašteriť a začať hľadať riešenia. V záujme samých seba, svojich detí i svojej pokojnej staroby. A začať myslieť na budúcnosť – a nielen myslieť, ale aj konať.
Mgr. Branislav Delinčák,
poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline
