Volejbalovú rodinu navždy opustil Jaroslav Belaj

0
1846
Jaroslav Belaj

Vo veku 83 rokov zomrel 27. 11. 2016 bývalý dlhoročný tréner volejbalistov Žiliny a čestný člen Slovenskej volejbalovej federácie Jaroslav Belaj.

   Svoju kariéru začal ako volejbalový hráč v rodnej Trnave ako stredoškolák, následne pokračoval ako hráč v Dukle Žilina. Po nástupe na Obchodnú akadémiu v Žiline začal s trénerskou činnosťou. V roku 1966 získalo jeho družstvo na prvých majstrovstvách Slovenska mladších žiačok v Prievidzi titul majsteriek. Nasledovali ďalšie tituly a medailové ocenenia žiačok aj dorasteniek ZVL Žilina, ktorých vrcholom bol historicky 1. titul majsteriek Československa dorasteniek v roku 1973.
   Aktívna práca s mládežou, s dorastenkami a mnohé tituly či medailové umiestnenia sa následne odrazili aj v postupe žien ZVL do 1. ligy. Postupne trénoval ženy ČH Bratislava a dorastenky Slávie UK, s ktorými získal ďalší titul majsteriek ČSSR. Po návrate do Žiliny zasa pracoval s mládežou. Prelom v kariére nastal s postom trénera mužov Pozemných stavieb Žilina (neskôr Stavbár Žilina), ktorých v roku 1986 poslal do federálnej volejbalovej ligy. Ako jeden z prvých trénerov si vyskúšal pôsobenie v zahraničí a v rokoch 1991 ‑ 1992 pôsobil ako tréner v juhoslovanskej Subotici. Po ukončení trénerskej kariéry začal pôsobiť ako pedagóg na Žilinskej univerzite.
   Popri trénerskej činnosti pôsobil v slovenských aj federálnych volejbalových orgánoch hlavne v oblasti trénersko‑metodickej činnosti. V roku 1986 vydal ako spoluautor s Vladimírom Hančíkom knihu Tréning volejbalu, ktorá sa stala športovou knihou roka. V roku 1994 bol jedným z organizátorov podujatia 75 rokov ­ŽILINSKÉHO VOLEJBALU a autorom pamätnice.

„Dedo Belaj, ako ho vo volejbalových kruhoch familiárne volali, bol jeden z najväčších volejbalových odborníkov na Slovensku. Trénoval ženy aj mužov,“ uvádza na svojom facebookovom konte Volleyball Academy Žilina.

   Trénoval nespočetné množstvo talentov a vychoval viacero hráčov a hráčok pre reprezentačné družstvá. Asi každý hráč, ktorého trénoval, naňho spomína s úctou, pokorou a láskou, čo sa potvrdilo aj na poslednej rozlúčke, ktorej sa zúčastnili vrcholní predstavitelia Slovenskej volejbalovej federácie. Česť jeho pamiatke! -DV-, foto: archív

ZANECHAŤ ODPOVEĎ