LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ: Tím pyrotechtikov našiel ďalšiu muníciu na Háji-Nicovô

Milé prezývky smrtiaceho granátu

Prvý granát, ktorý na Háji našli robotníci, identifikoval vojenský historik Oldřich Vaněk ako obranný granát, ktorý počas druhej svetovej vojny používali sovietski aj československí vojaci. „Jeho konštrukciu prevzala Červená armáda z francúzskeho modelu F1 z roku 1915. Ruský variant vznikol v roku 1939 a používa sa prakticky dodnes. Pre svoj vzhľad je prezývaný ako citrón, vajíčko či ananás,“ doplnil. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tam podľa neho granát dostal vo výstroji pochovaného vojaka. Munícia, ktorá bola vykopaná pri obnove hrobových polí, však môže pochádzať aj z bojov a nie je v tejto lokalite poslednou. Elementy, ktoré našli odborníci na detekciu počas monitorovania cintorína, pochádzajú z delostreleckého granátu. Či obsahujú výbušninu, prešetrí na mieste policajný pyrotechnik, ktorého po nájdení munície privolali. „Ide o dva stabilizátory kalibru 120 milimetrov a dva kusy kalibru 81 milimetrov,“ špecifikoval čerstvo nájdenú muníciu hlavný pyrotechnik Ján Fehér zo spoločnosti Detonics S.A., ktorá vykonáva detekciu celého vojnového cintorína.

Muníciu vyhľadajú s presnosťou na jeden centimeter

Nevybuchnutú muníciu vyhľadávali na jednotlivých hrobových poliach skúsený tím pyrotechnikov niekoľkými spôsobmi. Používajú viaceré typy detektorov a ďalších prístrojov. „Prítomnosť kovových predmetov nám detektor hlási zmenou tónu. Detekciu vieme v závislosti od terénnych podmienok vykonať do hĺbky päť až sedem metrov,“ vysvetlil hlavný pyrotechnik. Informácie z detektorov kovov následne pyrotechnici vyhodnocujú kontrolnými meraniami s lokalizačným detektorom. Vďaka modernej technike si vedia nájdené objekty pozrieť vo farebnom rozlíšení v tzv. malom vreckovom počítači, z ktorého sa všetky údaje prenesú priamo do počítača. Potom ich vyhodnocujú v špeciálnom programe určenom na tieto účely. „Pomocou digitálnej mapy vygenerovanej softvérom a samozrejme s GPS súradnicami sa vrátime na miesto nálezu s presnosťou približne na jeden centimeter a bezpečne odkryjeme identifikovaný predmet, ktorý prejavuje vlastnosti munície. Stopercentná istota, že skutočne ide o muníciu sa preukáže až po odokrytí predmetu,“ ozrejmil Ján Fehér.

Umiestnenie cintorínov podľa vojenských operácií

Vojnový cintorín na Háji je najväčším pohrebiskom príslušníkov 1. československého armádneho zboru nielen na území Slovenska, ale aj celého bývalého Československa. Výber miesta pre novozriadené cintoríny po vojne nebol náhodný, viazal sa na najvýznamnejšie vojenské operácie pri oslobodzovaní našej krajiny. A práve boje pri Liptovskom Mikuláši boli druhé najväčšie po bojoch na Dukle, trvali viac ako dva mesiace. Telá padlých hrdinov po vojne dočasne pochovávali na starom Vrbickom cintoríne, na mestskom cintoríne, v Devečkovej záhrade, pri železničnej stanici, pod Hájom, v Iľanovskom jarku a na mnohých ďalších miestach. V roku 1950 postupne exhumovali a previezli na Háj 1361 telesných pozostatkov padlých zo 69 obcí Liptova a Oravy.

Dôstojné miesto odpočinku

Pietne miesto na Háji Nicovô rekonštruujú práve v roku šesťdesiateho výročia sprístupnenia areálu verejnosti. „Súčasťou obnovy je odstránenie hrobových obrúb, vďaka čomu bude miesto vyzerať dôstojnejšie, plocha bude upravená a dobre udržiavateľná. Už pôvodné projekty pri vzniku tohto areálu počítali s tým, že budú na cintoríne len kríže a zelená pláň. Obnova by sa mala skončiť najneskôr začiatkom jesene, potom by mal mať areál charakter parkovej úpravy s prevahou trávnatej plochy Samozrejme, s muníciou ani pyrotechnickým prieskumom sme nepočítali, ale dúfam, že sa nám to podarí urobiť tak, aby bolo všetko bezpečné a aby sme mali istotu, že lokalita už bude čistá,“ povedal primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč. Aj zásluhou tejto investície do obnovy vo výške približne 460.000 eur má Háj Nicovô reálnu ambíciu stať sa Národným vojenským cintorínom.