Útek Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri poľskom Osvienčime a ich príchod do Žiliny pripomína od soboty 7. augusta 2021 pamätná izba.
V priestoroch bývalého židovského starobinca na Hollého ulici ju otvorila Židovská náboženská obec v Žiline v spolupráci s mestom. Žilinčania či návštevníci sa v nej môžu dozvedieť viac o príbehu Vrbu a Wetzlera, ale najmä zoznámiť sa s dobovými priestormi, kde vzniklo známe písomné svedectvo o hrôzach koncentračných táborov. Projekt bol spolufinancovaný cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Malá Fatra.
Pamätnú izbu bude prevádzkovať žilinská samospráva prostredníctvom Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina – kontakt: www.tikzilina.eu.
Slovenskí Židia Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg sa 7. apríla 1944 podvečer skryli do priestoru v naskladanom dreve vo vonkajšom strážnom okruhu nemeckého nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. V noci po troch dňoch vyšli z úkrytu a dali sa na útek smerom na Slovensko. Prekonali 130 kilometrov, kým sa dostali cez hranice až do Žiliny, kde v dňoch 25. – 28. apríla pred Židovskou pracovnou radou vypovedali o tom, čo sa deje v tábore smrti, z ktorého ušli.
Na základe ich výpovedí bola spísaná detailná 32-stranová správa o fungovaní najväčšieho nacistického tábora smrti, ktorá mala zabrániť ďalším deportáciám a plánovanej smrti desaťtisícov ľudí v plynových komorách. Správa Wetzlera a Vrbu, známa aj ako Správa o Osvienčime a Brzezinke alebo Osvienčimská správa bola spísaná v anglickom jazyku a okamžite preložená do ďalších jazykov. Do troch častí správy spísali Vrba a Wetzler to, čo obaja alebo individuálne zažili.
Výpoveď obsahovala napríklad nákres táborov v Osvienčime a Brzezinke, náčrt krematória a plynovej komory, odhad počtu ľudí, ktorí zahynuli v plynových komorách podľa jednotlivých krajín, systém evidencie a fungovania táborov a ďalšie podrobné informácie.
Peter Mikloš: zdroj a foto mesto Žilina
