Žilinský samosprávny kraj poskytuje sociálne služby v 26 pobytových sociálnych zariadeniach celkovo 5221 občanom so špeciálnymi potrebami. A ako sa povie, koľko ľudí, toľko chutí. Aby títo občania prežívali zmysluplne svoj život, venujú sa im odborne zdatní a fundovaní sociálni pracovníci.
Spoločným základom pomáhajúcich profesií je terapia. Vykonávajú ju odborní zamestnanci, ktorí majú dlhoročnú prax a absolvovali mnohé odborné a akreditované kurzy a ako sa hovorí, vedia čo a kedy na prijímateľa sociálnej služby zaberie a čo ho zaktivizuje.
Najrozšírenejšou a teoreticky najprepracovanejšou formou je psychoterapia. Spoločným priestorom psychoterapie a sociálnej práce je každodenný život. Problémy, prekážky a výzvy každodenného života, ktorých spoločným menovateľom je neschopnosť, nevedomosť alebo nedostatok síl klienta zvládať a vyrovnávať sa s úlohami každodenného života.
Muzikoterapia sa robí individuálnymi stretnutiami v osobitných priestoroch. Sociálni pracovníci pracujú s deťmi a dospelými a prostredníctvom hudby ich vedú k zážitkovej aktivite, vytvárajú bezpečný priestor k somatoemocionálnemu uvoľneniu a podporujú rozvoj imitácie a komunikácie. U dospelých sa zameriavajú na pozitívne akceptovanie silných stránok osobnosti a správnu korektúru nevhodných prejavov.
Dramatoterapia prepája dramatický prístup s viacerými druhmi umenia. Ide najmä o využitie pohybu a tanca, spevu a hudby, výtvarných techník (maľovanie na plátno alebo hodváb, umelecké fotografovanie). Prehliadkou činností klientov obidvoch terapií sú každoročné krajské podujatia Domov domovu a Žilinský Oskar.
Arteterapie vždy vychádzajú z individuálnych potrieb, možností a schopností klienta. Sociálni pracovníci sa pomocou vybraných výtvarných techník pokúšajú stretnúť sa s klientom, sprevádzať a usmerňovať ho pri tvorivej práci s konkrétnym materiálom (papier, hlina, hodváb), čím v ňom podnecujú nové zážitky. Výsledky týchto techník je možné vidieť na výstavách v sociálnych zariadeniach, v priestoroch Úradu ŽSK a v rámci putovnej výstavy v Bielsko‑Bialej v Poľsku.
Animoterapie sú podpornou metódou v celkovej rehabilitácii klienta. Ide o terapiu za pomoci zvierat – kanisterapia (špeciálne cvičené psíky), hipoterapia (napr. jazda na koni) a mnohé ďalšie aktivity so zvieratami (starostlivosť o malé domáce zvieratá).Všetky aktivity vedú k celkovému uvoľneniu a budovaniu zodpovedného prístupu ku zvieratku.
Komunikačná terapia je súčasťou denného procesu, kde sa prelína individuálna forma so skupinovou formou a následne s praktickým zavádzaním do každodenného života. Ide o diagnostiku (mentálne postihnutie, pervazívne vývinové poruchy, špecificky narušený vývin reči) a následne primeranú terapiu. Sú využívané okrem iných aj špeciálne PC programy zamerané na rozvíjanie komunikačno‑sociálnych zručností.
Terapia hrou vytára prirodzené hravé situácie, v ktorých sa stimuluje spontánna a tvorivá hra v bezpečnom, dôvernom a starostlivom prostredí, kde sú minimálne obmedzenia a sociálny pracovník je vedený klientom. Veľkú popularitu si v našich zariadeniach získala hra boccia.
Snoezelen je multistimulačná terapia, ktorá produkuje pocit pohody, spôsobuje uvoľnenie, privádza k relaxácii. Ale tiež aktivizuje, prebúdza záujem, vyvoláva spomienky, organizuje človeka, riadi a zrovnáva podnety, odbúrava strach, agresivitu a prináša istotu, radosť, navodzuje a podporuje vzťahy. Pre tieto ciele sú vytvorené špeciálne miestnosti so svetelnými, zvukovými a taktilnými podnetmi (vodná posteľ, závesný hojdací vak, vodný valec, relaxačné kreslo, štrbinový bubon a pod.).
Ergoterapia je terapia prácou (pestovanie kvetín, zeleniny, výroba rôznych výrobkov v pracovných dielňach). Je to nielen rozptýlenie, ale aj určitá záťaž a skúška schopností v danej oblasti.
Konceptov práce s osobami so špeciálnymi potrebami je skutočne veľa a nie je možné ich tu všetky vymenovať. Záleží len od odbornosti a kreativity sociálnych pracovníkov, aké koncepty vyberú. Výsledkom je spokojný klient, jeho individuálne pokroky a budovanie vlastnej nezávislosti.
Ľubomír Sečkár, poslanec ŽSK
Foto: archív ĽS
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 7 – 8/2017.