Ratolesti sú naša budúcnosť
Neuveríte, ale aj na deťoch sa dá slušne zarobiť, a pritom sa nemusí človek ani narobiť. Áno, sú ľudia, ktorým ide o vec, ale nemálo je aj takých, ktorým ide len a len o peniaze. Určite poznáte jedných aj druhých. Najmä pri deťoch treba mať na pamäti – dôveruj, ale preveruj!
Trošku histórie
V roku 2007, v čase, keď radnici šéfoval primátor Ivan Harman, prešlo súkromné centrum voľného času (CVČ) Žirafa dobrovoľne pod mesto Žilina a dostalo názov Centrum voľného času Horný val 24 Žilina. Je to zvláštne? Len naoko. O deti sa vtedy aj teraz staral súkromný podnikateľ pod krídlami mesta. Na mestské CVČ sa totiž brali väčšie dotácie a súkromník tak namiesto jedného príjmu mal príjmy dva a ešte navyše bezpečnú „mestskú“ strechu nad hlavou. Ľudia prirodzene verili, že sa nenájde taký zvrhlík, ktorý by sa priživoval na deťoch, veď deti a mládež boli a sú na Slovensku posvätné. A predsa sa taký človek, či dokonca ľudia, našli. Sedem rokov dostávalo akože mestské CVČ skrížené so súkromným CVČ štedrú dotáciu vo výške 850 000 eur ročne.
Časom však vyšli na povrch zvláštne transakcie v CVČ. Nové vedenie mesta, ktoré nastúpilo v roku 2010 po „harmanovcoch“, malo podozrenie, že nie je všetko „s kostolným poriadkom“. Žiaľ, v roku 2012 to potvrdila aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR. NKÚ zistil závažné pochybenia v Centre voľného času Horný val 24 (prezývanom aj Žirafa), čo vyústilo v roku 2013 do jeho zlúčenia s ďalším mestským Centrom voľného času Spektrum. A čo to vlastne kontrola zistila? Napríklad to, že vtedajšia „Žirafa“ vystavovala objednávky na zákazky pre víťazného uchádzača ešte pred vyhlásením verejnej súťaže(!) či pred prieskumom trhu. Objednávky nielenže vystavila, ale rovno aj odoslala, a to ešte pred vykonaním samotného prieskumu trhu. Tragicky aj komicky vyznieva zistenie, že v deň odoslania objednávky (t. j. pred vyhlásením verejnej súťaže či vykonaním prieskumu trhu) ich overila predbežná finančná kontrola, ktorá, čuduj sa svete, žiadne pochybenia záhadne nenašla!!! Ešte čudnejšie je, že ani s odstupom času si kompetentní v Žiline nič podozrivé nevšimli. Nič si dodnes nevšimlo ani americkou ambasádou ocenené občianske združenie novinárky Vandy Tuchyňovej Proti korupcii, ktorého členmi sú aj poslanci MsZ a NR SR. Jeden z nich bol poslancom za SDKÚ v roku 2007 a je aj dnes.
Náprava sa presadzuje ťažko
Mesto Žilina po týchto zlých skúsenostiach už nedalo súhlas na vznik žiadnemu súkromnému centru voľného času, ktorý je potrebný na čerpanie verejných peňazí. Rozhodlo sa dať deťom samo to, čo im patrí. Postavilo sa všeobecne proti rozkrádaniu v celom meste aj proti rozkrádaniu peňazí, ktoré sú určené deťom. Na inom mieste píšeme v Kuriéri o tom, ako sa darí znižovať dlh mesta a zvyšovať investície v prospech rozvoja mesta vrátane detí.
Bývalá riaditeľka mestskej „Žirafy“ a súčasná poslankyňa MsZ, zrejme v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, predložila mestskému zastupiteľstvu návrh na súhlas mesta so vznikom súkromného CVČ a škôlky v očakávaní, že jej mesto bude štedro prispievať na činnosť. Považujem to za jasný konflikt záujmov – tento postup – bez súťaže, napriamo, netransparentne, bez vopred zaprotokolovania osobného záujmu, tak ako to káže zákon – je podľa môjho názoru neprípustný. Našťastie, poslanci MsZ úmysel prehliadli a návrh odmietli, čo neznamená, že sa neobjaví v nejakej inej podobe opäť.
Keď ma vyhodia dverami, vrátim sa oknom
Bývalá riaditeľka však nehádže flintu do žita a skúša opäť šťastie. Snaží sa prevziať súkromné gymnázium na Oravskej ceste, pri ktorom pôsobí už schválené CVČ, síce len so štrnástimi registrovanými deťmi, ale s potrebným súhlasom mesta. Môžeme očakávať, že toto CVČ sa v krátkej dobe stane najväčším CVČ na Slovensku a bude registrovať deti zo všetkých končín Slovenska, tak ako to bolo aj v bývalej mestskej „Žirafe“. Takže podobný scenár – „ukradnúť“ deti z mestského CVČ, pardon, preregistrovať celé kluby, aby dotácia z mesta nešla na mestské zariadenie, ale súkromné. V minulosti to totiž fungovalo, až na tie nešťastné voľby. Odhaduje sa, že z mesta odíde takto cca 200 000 eur do súkromných rúk. A stovky detí. Zrejme platí politický slogan – nikto vám nemôže dať viac, ako vám môžem ja sľúbiť, pretože časť rodičov naozaj prehlasuje svoje deti k súkromníkovi, ktorý im sľubuje hory‑doly.
Ako sa stará o deti mesto?
Riaditeľka mestského CVČ Mariana Bohačiaková hovorí, že s deťmi skutočne, intenzívne a obetavo pracujú. V roku 2013 registrovali 2 294 detí, v tomto roku až 3 730 detí. Mesto ich všemožne podporuje, mažoretky Diana sa v Poreči stali majsterkami sveta a dostali primátorskú dotáciu vo výške 2 500 eur, úspešné sú tanečné divadlá Extad a Diana, vynikajúce výsledky majú folklórne súbory Lieska a Cipovička, tanečná skupina Argonnath, šachisti, futsal, florbal, futbal, hokej, tenis, volejbal, basketbal, squash, letecké a lodné modelárstvo, výpočtová technika, programovanie, stanica mladých chovateľov a iné. Spolu s rodičmi mestské CVČ organizuje karnevaly, galaprogramy, výchovné koncerty, prázdninové tábory, ako aj mnoho iného.
Mestskému CVČ sa evidentne darí. Ak v roku 2013/14 v 49 športových krúžkoch bolo 959 detí, v roku 2016/17 v 107 krúžkoch bolo až 2 229 detí. Vedúca športového oddelenia mestského CVČ Eva Mjartan hodnotí športové aktivity takto: „Teší ma, že v úzkej súčinnosti s mestom Žilina sme vytvorili priestor pre skupinu detí a mládeže, ktorá sa ešte nemohla alebo sa už nemôže presadiť v športových kluboch. Verím, že sme aj tých najväčších odporcov presvedčili našou robotou a som šťastná, že výsledky sú viditeľné. Verím, že budeme môcť v pokoji pokračovať v rozvoji začatého, a že prinesieme aj nové myšlienky.“
Potvrdzuje to aj riaditeľka CVČ Mariana Bohačiaková, keď hovorí: „Preferujeme aktívne a zmysluplné využívanie voľného času.“
V hre sú ako vždy (nielen, ale najmä) peniaze
Je nad všetky pochybnosti, že po roku 2010 sa v našom meste veľa vecí zmenilo k lepšiemu. Okrem iného aj fungovanie starostlivosti o mladú generáciu. Len niektorým ľuďom prekáža, že sa staré „zlaté“ časy pominuli a radi by ich vrátili späť. A s nimi aj patričné benefity. Čas ukáže, kde je pravda. Rodičia detí by mali veľmi pozorne sledovať nielen čo sa hovorí (sľubuje), ale najmä kto to hovorí, čo robil v minulosti, aké sú za ním výsledky, aké sú jeho skutky. Mesto nie je podnikateľ, nepotrebuje tvoriť zisk, môže, a aj to robí, investovať do mladých plnú sumu peňazí, ktoré má k dispozícii.
Pokorne a skromne
Tak chcem v mene detí i mesta poprosiť rodičov detí, ktoré sa stali obeťou boja o dotácie, aby rozvážne a múdro rozhodli, kadiaľ vedie cesta do budúcnosti. Či svoje ratolesti zveria súkromníkovi alebo dajú prednosť mestu. Ja som sa už rozhodol.
Patrik Groma
1. viceprimátor mesta
Foto: archív CVČ Spektrum
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 6/2017.
