Igor Choma: Je čas odísť

0
1423
Igor Choma zvažuje ďalšiu kandidatúru na post primátora mesta.

Blížiaci sa záver roka skracuje dni, dáva priestor na zvoľnenie či obzretie sa späť. Splnené osobné priania, v práci finišujúce projekty, bilancovanie môže zároveň načrtnúť obrysy nových obzorov. S primátorom Žiliny Igorom Chomom sme v už predvianočnej nálade hodnotili nielen končiaci sa šiesty rok jeho pôsobenia v role prvého muža nášho mesta.

Pán primátor, darčeky už máte nakúpené?
   Ešte nie úplne, ale priebežne na tom pracujem. Príprava na Vianoce je u nás v manželkinej réžii, je na ňu úplné spoľahnutie, ako vlastne vo všetkom. Môj hlas je maximálne poradný. Naj­krajšie sviatky v roku majú u nás doma svoje čaro, určite to tak vnímame všetci, atmosféra je vždy neopakovateľná. Priznám sa – osobne sa najviac teším, že si budem môcť aspoň nakrátko vydýchnuť v kruhu mojej rodiny, so ženou, deťmi a vnučkou. K tomu vianočné dobroty, pohoda pri televízore či návšteva rodiny; tento kolorit milujeme asi všetci.

Vás počas sviatkov čakajú aj pracovné povinnosti – Vianoce, Silvester aj Nový rok. Čo bude primátor vinšovať Žilinčanom?
   Samozrejme, sviatky sa nezaobídu ani bez oficialít, ja mám ale rád aj tieto chvíle, ktoré môžem stráviť medzi ľuďmi. Vianočná atmosféra nás zbližuje, akoby sme zabúdali na všetko, čo nás trápilo v priebehu roka, robíme si radosť, usmievame sa. Rozvoniavajúci punč na námestí je najlepším poslom dobrej nálady, kiežby nám dokázala vydržať čo najdlhšie. Darčeky robia radosť nielen deťom, niekde v kútiku duše sa na ne tešíme aj my dospelí. Je dobré, ak si dokážeme robiť radosť navzájom. A čo budem priať mojim Žilinčanom? Hlavne zdravie, k nemu šťastie a lásku, aby sa každému z vás splnili všetky priania.

Pomaly sa napĺňa váš šiesty rok vo funkcii primátora Žiliny. Prevláda vo vás spokojnosť alebo stále hľadáte rezervy?
   Verte mi, tých šesť rokov pretieklo ako voda. Urobili sme kus roboty, nebolo to pritom vôbec ľahké obdobie. Dnes to už môžem povedať, že hoci som mal o práci primátora určité predstavy, rea­lita bola iná. Veľa som sa musel učiť za pochodu, náročná práca mi dávala a aj stále dáva zabrať, ale zároveň ma posúva ako po profesionálnej, tak aj ľudskej stránke. Ak sa obzriem späť, v nastavenom zrkadle vidím, že za tých šesť rokov som si neuveriteľne rozšíril obzor, získal som vedomosti z mnohých oblastí.

Čo konkrétne máte na mysli?
   Ak zoberiem len denný chod na úrade, reagovať treba často na podnety, ktoré prináša život, či už v sociálnej oblasti, zdravotníctve, bytovej politike, školstve, a tak by som mohol pokračovať rad za radom. Dobrý primátor musí ovládať legislatívu, byť zdatný v každej problematike, aby ste mali čo najviac informácií, ktoré potrebujete, keď sa chcete rozhodovať správne. Bolo preto nesmierne dôležité, aby som si naštudoval všetko to, čo som v mojej predchádzajúcej praxi nepotreboval.

Naozaj sme vždy hospodárili vyrovnane a posledné tri roky sme už v pluse.

Ak by ste mali vypichnúť najväčšie pozitíva vášho pôsobenia v primátorskom kresle, na čo upriamite pozornosť?
   Som presvedčený, že za posledných šesť rokov sa podarilo urobiť v našom meste naozaj veľa. Pre mňa osobne je zásadnou vecou skutočnosť, že sa v Žiline prestalo kradnúť, od najvyšších miest až po tie najnižšie. O tom som hlboko presvedčený, nastolili sme štandardné transparentné prostredie. Ak nekradnem ja, to isté vyžadujem aj od mojich podriadených. Za tých šesť rokov sme museli urobiť aj viaceré nepríjemné opatrenia, padali trestné oznámenia na ľudí, ktorí sa nevedeli správať. Ak sa teda pýtate na najväčšie pozitívum za mojich šesť rokov vo funkcii primátora, považujem zaň práve toto.

Mesto má byť o službe občanovi. Ako sa zmenil v tomto smere podľa vás prístup úradníkov?
   Myslím si, že zamestnanci nášho úradu majú iný pohľad na občana ako takého. Naučili sa chápať a vnímať svoju prácu tak, že oni sú tu pre občana a nie občan pre nich. Vážim si prácu našich ľudí a nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale aj cez reakcie občanov vnímam, že pochopili vážnosť úradu. Oni sú v prvej línii a často sme práve cez ich prístup k ľuďom hodnotení aj my. Ak príde človek s opodstatnenou a oprávnenou požiadavkou, venujú sa mu a vybavia ho kvalitne. Často riešia aj podnety či sťažnosti, ak sa stane chyba, dokážu ju napraviť, vedia sa ospravedlniť. Tiež v tejto súvislosti vnímam rapídny pokles sťažností na našich zamestnancov, z čoho usudzujem, že ľudia postupne vnímajú prácu nášho úradu z celkom iného pohľadu, ako boli zvyknutí, a to je dobrá správa pre mňa aj Žilinu.

Veľkú diskusiu vyvolali viaceré rozhodnutia v oblasti školstva, ktoré je pod najväčším drobnohľadom verejnosti. Ak by ste mali tú možnosť, riešili by ste s odstupom času niektoré veci inak?
   Faktom je, že sme boli nútení robiť aj nepopulárne a ťažké rozhodnutia, dokonca sme zrušili jednu základnú školu a tri ďalšie sme museli pozlučovať s inými školami. Prijímali sa opatrenia, aby fungovala ekonomika, aby sa nielen riaditelia, ale aj učitelia samotní naučili pozerať na svoje školy aj cez ekonomiku. V minulosti to fungovalo tak, že veď nejako bolo, mesto to na konci aj tak zaplatí, doba sa ale zmenila. Dnes je ten tlak iný, každá škola má svoj balík a musí s ním vedieť hospodáriť. Ak má niekto dostať viac peňazí ako má v balíku, musíme ich zobrať niekde inde, inej škole, ktorá si to nezaslúži, pretože si tie financie vyprodukovala. Vnímam pozitívne súťaživosť, ktorá nastala medzi jednotlivými vedeniami škôl, každý sa snaží byť vo svojich číslach doma a robiť také opatrenia, aby neskĺzol do červených čísel. Je to veľký pokrok. Čas ukázal, že zásadné rozhodnutia boli správne, určite by sme ich nekorigovali.

Citlivou témou je obsadenosť škôlok. Ako sa mení situácia v tomto smere?
   Keď som nastúpil do funk­cie primátora, pasovali sme sa s vážnym nedostatkom miest, najmä pre deti, ktoré sú zo Žiliny, a tento problém sme postupne vyriešili. Dnes vieme uspokojiť prakticky všetky žiadosti pre občanov nášho mesta, ktorí majú trvalý pobyt v Žiline. To ale, samozrejme, neznamená, že nepotrebujeme ďalšie kapacity. Ľudia z okolitých obcí, ktorí majú prácu v Žiline, chcú svoje deti prirodzene tiež umiestniť do našich škôlok. Navyše, mnoho obcí ani neposkytuje takúto službu, preto sa snažíme riešiť túto situáciu, čo oceňujú aj kľúčoví zamestnávatelia v našom meste. Budúci rok vytvoríme ďalších minimálne 30 nových miest.

Nemenej dôležitá je sociálna oblasť, ktorá je vnímaná najmä cez služby pre seniorov.
   V tomto smere je situácia aj celkový vývoj v pozitívnej rovine. Dokážeme nájsť prostriedky na to, aby sme riešili k spokojnosti všetky požiadavky, či už na opatrovanie alebo donášku teplej stravy, zriadili sme aj sociálny taxík. Situáciu aj požiadavky pravidelne monitorujeme, žiadosti sú vybavované priebežne v horizonte do dvoch – troch mesiacov. Horšie je to s umiestňovaním našich seniorov v zariadeniach, ktoré spĺňajú nároky domovov dôchodcov. Keď som nastupoval do funkcie primátora, nebolo v Žiline ani jedno takéto zariadenie. Podarilo sa nám ale v priebehu tohto obdobia dostať do vlastníctva dom sociálnych služieb na Solinkách, bolo to po rokovaniach so Žilinským samosprávnym krajom a dnes sme vlastníkom tohto objektu, aby sme mohli poskytovať aj tieto služby našim seniorom.

O vás je známe, že ste absolventom ľudovej školy umenia, máte blízky vzťah ku kultúre. Ako ste za tých šesť rokov zmenili Žilinu?
   To by mali posúdiť samotní Žilinčania, podľa mňa sme sa vybrali dobrou cestou. Ak porovnávame programy kultúrneho leta alebo Staromestských slávností či program divadla, posun je viditeľný. Určite nikto nemôže povedať, že sme na tom horšie ako pred tými šiestimi rokmi. Skôr naopak. Počúvame slová uznania, ľudia si chvália Staromestské slávnosti, ktorých úroveň sa neustále zvyšuje, v jeden večer máme na vystúpeniach a koncertoch od pätnásť do dvadsaťpäťtisíc ľudí, čo sú obrovské počty. Kultúrne leto ponúka množstvo podujatí a akcií, každý si tu určite vie nájsť to „svoje“. Aj tu boli potrebné personálne výmeny a čas opäť ukázal, že sme sa rozhodli správne. Súčasný riaditeľ divadla je jeho dušou. V mestskom divadle nastavil pravidlá hry, aby fungovala ekonomika, samozrejme, bez negatívneho vplyvu na kvalitu a množstvo programu a reakcie ľudí hovoria najlepšie za všetky komentáre. Skvelé meno nášho divadla už vníma aj Bratislava.

V súčasnosti je veľmi medializovaný Areál žilinského športu. Poslanci ho zhodili zo stola, namiesto toho chcú kúpiť športovú halu späť do vlastníctva mesta. Vy ste sa však rozhodli uznesenie zastupiteľstva nepodpísať.
   Faktom je, že v meste je absolútny nedostatok športových zariadení, tento hendikep sme zdedili. Športovísk je menej ako málo, deti, študenti aj dospelí ľudia nemajú kde tráviť voľný čas, nemajú kde behať, trénovať. Z tohto dôvodu sme dali pripraviť štúdiu, ako by mohol vyzerať Areál žilinského športu do budúcnosti. Krajské mesto ako je Žilina by takýto športový areál do budúcnosti jednoducho malo mať. Sústredené by tu boli viaceré športoviská – hala pre loptové hry, plavecký areál s dvomi bazénmi, jeden 50‑metrový a jeden 25&#nbsp;metrový, dokonca s nejakými vonkajším bazénmi. Ako tretie športovisko ľadová plocha a štvrté by bolo v podobe atletickej dráhy – klasická štyristovka, pretože taká v Žiline niekedy bola. A piatym športoviskom, ktoré pribudlo v plánoch až neskôr, stalo sa tak na základe rozhovoru s Petrom Saganom, by bola nová cyklistická krytá dráha alebo cyklistický areál. Čiže päť športovísk integrovaných do jedného areálu na úplne hladkej zelenej pláni, vedľa štvorpruhovej komunikácie pri Váhu. Do tohto športoviska by sa zaradil aj vodácky areál, ktorý už reálne funguje. To všetko s vybudovaním nového premostenia a infraštruktúrou – štúdia je krásna. Myslím si, že sa môžeme donekonečna hádať, či treba športovú halu alebo nie, faktom ale je, že nič z toho nie je v rukách mesta. Preto treba hľadať zdroje na tento ­areál, ktorý bude pre ľudí, aby mohli prirodzene a bez obmedzení športovať. Počíta sa s priestorom na dve obrovské parkovacie plochy, sú tam cyklotrasy, prístup je pre bicykle, autá aj peších. Žiadne dopravné zápchy. Čiže toto je moja vízia. Ponúknuť ľuďom niečo, čo bude mať špičkové parametre a pritom rozmer nielen mestský, ale možno okresný, možno regionálny a možno aj nadregionálny. Cyklistická dráha nie je nikde na Slovensku, prečo by nemohla byť v Žiline? Na tieto veci sa treba pozrieť s nadhľadom, nie sú v zásade ani také drahé, aby sme ich tu nevedeli budovať. Dokonca keď hovoríme o cykloštadióne, na túto tému som hovoril s primátorom Nitry Jozefom Dvončom, ktorý ho chcel pôvodne budovať tiež. Zachytil informáciu, že Sagan a cyklodráha v Žiline… A usúdil, že dve takéto dráhy sa možno neuživia, ustúpil Žiline. Dali sme si vypracovať aj štúdiu, vyjadrila sa svetovo uznávaná spoločnosť KPMG, ktorá spracovala štúdiu uskutočniteľnosti projektu (Feasibility study), skúmajúcu športoviská v Žiline. Dostali sme odobrenie na pokračovanie v tomto projekte, dokonca s odporúčaním na financovanie. Mrzí ma, že i napriek tomu, že všetky tieto údaje majú poslanci k dispozícii, rozhodli, že do takejto etapovitej výstavby nejdeme, čo je nesmierna škoda. Bolo potrebné začať budovať prvú halu už včera. Je totiž len otázkou času, kedy sa to bude musieť začať budovať. A je jedno, aký tu bude primátor. Žilina to potrebuje. Verím, že toto zlé rozhodnutie poslanci časom prehodnotia.

Žilinčania vás vnímajú ako primátora, ktorý výrazne znížil dlh mesta. Darí sa vám mestskú kasu stále držať pod kontrolou?
   Faktom je, že keď som prišiel do úradu, tak úverová zaťaženosť Žiliny bola na stotridsiatich percentách ročného príjmu mesta. Dnes sme na úrovni okolo päťdesiatich percent, čo je veľmi zásadný posun, ktorý svedčí o tom, že mesto má potenciál na ďalšie ozdravovanie. Povedať treba aj to, že mesto Žilina za môjho pôsobenia nikdy nebolo v mínuse. Naozaj sme vždy hospodárili vyrovnane a posledné tri roky sme už v pluse. A to splácame aj staré dlhy, pritom budujeme, investujeme, jednoducho platí, čo som už povedal – nekradneme, preto to ide. Dokonca môžeme znížiť úverovú zaťaženosť aj na úroveň tridsať percent, keď zbavíme mesto zaťaženia, ktoré vzniklo v súvislosti s Kiou a obytným súborom v Krasňanoch. Robíme na tom intenzívne už dva roky spolu s ministerstvom financií a s ministerstvom hospodárstva, do konca tohto roka, čoskoro, by sme to mali dotiahnuť do úplného – zdarného – konca.

Chystáte aj nejaké zásadné investície?
   Áno, budúci rok máme v pláne začať s novou úverovou politikou. Moja skúsenosť hovorí, že len máloktorého Žilinčana zaujíma, či je mesto v dlhu alebo nie. Zaujíma ho ale, či sa v meste stavia, buduje, investuje alebo nie. A je to celkom prirodzené. Preto už budúci rok chceme zobrať úver vo výške do päť miliónov eur na úplnú rekonštrukciu verejného osvetlenia v meste. To je naozaj vo veľmi zlom stave. Stĺpy nám mnohokrát padajú na chodníky, že sa jednoducho zvalia, také sú prehrdzavené. Našťastie sa doteraz nič vážne nestalo, toto ale jednoducho treba doriešiť. Ďalšia požiadavka je na budovanie nových chodníkov. My teraz síce riešime rekonštrukciu tých starých, niekde sa snažíme urobiť aj také chodníčky, ktoré sú vychodené, lebo veď už za Baťu sa hovorilo, že chodník treba urobiť tam, kde je vychodený a nie tam, kde ho navrhnú projektanti. Potrebné sú aj bezbariérové priecestia, treba opravovať súvislé úseky niektorých miestnych komunikácií, stavať byty, takto by som mohol pokračovať ďalej.

Nachádzame sa zhruba v polovici vášho funkčného obdobia. S akými víziami chcete osloviť Žilinčanov do budúcnosti?
Premýšľam, čo bude ďalej, veď dva roky ubehnú rýchlo a mesto musí mať stratégiu ďalšieho rozvoja. Už dnes preto pripravujeme projekty, ktoré sa budú môcť realizovať o päť rokov. Či už so mnou alebo bezo mňa. Pretože, priznám sa, že rovnako intenzívne ako o budúcnosti premýšľam aj o mojej kandidatúre, či sa vôbec budem uchádzať o dôveru občanov aj v treťom volebnom období.

Prečo?
   Poviem úprimne, že keď som sa rozhodol kandidovať pred šiestimi rokmi, tak som ani zďaleka netušil, že táto pozícia bude tak časovo náročná. Pracovné dni aj sviatky, všetko ide na úkor rodiny, na ktorú mi zostáva stále menej a menej času. Niekedy potom veľmi chýba, ak sa k vám nedostane ani spätná väzba… Nie som typ, čo si potrpí na pochvalu, ale mám pocit, že tej pozitívnej spätnej väzby od ľudí je málo. Naopak, ak je niečo, čo sa im nepáči, tak na Facebooku sa dokážu pekne vyventilovať. Tiež mám deti, vnímajú, čo sa deje okolo nich, a hoci staršia dcéra už berie negatíva s nadhľadom, mladšia je stredoškoláčka, školopovinná a nepáči sa mi, že by mala pykať len preto, že je dcéra primátora. Keď vidím, ako sa niekedy trápi, kladiem si sám otázku, či mi to stojí za to. A odpoveď je, že veru nestojí. Som v prvom rade otec, chcem, aby moje deti mohli fungovať rovnako ako tie ostatné, aby nedoplácali na moju funkciu primátora.

Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Neoberajú vás o čas dve náročné funkcie?
   To je ďalší moment. Áno, funkcia poslanca národnej rady je funkciou takisto veľmi náročnou najmä z pohľadu času, a hoci ich skĺbenie sa dá zvládnuť, je mimoriadne náročné na ten čas. Ak hovoríme o bežných povinnostiach primátora, ktoré sú štandardné a musím popri tom zvládať prácu, ktorá je v národnej rade, od rokovaní cez prípravu legislatívy či študovanie materiálov, voľného času zostáva naozaj extrémne málo. A áno, aj preto zvažujem, keď sa rozprávame o tom, či pôjdem alebo nepôjdem ďalej kandidovať.

Toto vaše stanovisko je nemenné?
   Viete, viem, čo znamená „nikdy nehovor nikdy“. V politike som asi pätnásť rokov, všeličím som si prešiel a často som mal názor, ktorý som časom nejakým spôsobom revidoval a menil pod vplyvom možno iných rozhovorov či udalostí. Dnes som ale vnútorne presvedčený, že je čas odísť, hoci zatiaľ som to nikde verejne neprezentoval.

Ak sa rozhodnete radikálne, skončíte aj ako poslanec NR SR a tiež v strane SMER‑SD?
   V práci poslanca NR SR by som rád pokračoval ďalej a určite nekončím v Smere. Toto moje rozhodnutie je skôr profesionálne. A čo sa týka strany, SMER‑SD je moja jediná politická strana v živote. Nikdy som v inej nebol a ani nebudem. Čo bude po skončení tohto volebného obdobia, sa uvidí. Ja sa však ničomu nebránim, výz­vy beriem pozitívne. Ak nebudem primátorom, budem mať ruky uvoľnené aj pre prípadnú prácu v štátnej správe alebo v súkromnom sektore. Roboty sa nebojím.

Nebude škoda pre mesto Žilina, keď ste zorientovaný v problematike, že už neplánujete kandidovať?
   Neviem. Možno príde niekto lepší. Ale nikde nie je povedané, že nepríde niekto horší… Myslím si, že doteraz som urobil kus dobrej práce. Nový primátor bude mať reálne oveľa lepšie prostredie pre výkon svojej funk­cie a ak bude aspoň čiastočne stotožnený so všetkými krokmi alebo s rozhodnutiami, ktoré sme tu počas ostatných dvoch období urobili, tak si myslím, že bude mať naozaj veľmi dobrú pozíciu na to, aby vedel ťahať naše mesto do budúcnosti. -MIV- foto: archív

Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriérovi č. 4/2016.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ