V utorok 2. 8. 2017 napadol nemecký ovčiak svojho majiteľa a spôsobil mu poranenia, ktoré museli byť ošetrené na chirurgickom oddelení.
Nebojte sa, nič také sa nestalo, teda dúfam. Dnes som sa rozhodol napísať o mojich skúsenostiach so správaním sa psíkov a ako to vidím ja. Som veterinárny lekár 21 rokov a celú túto dobu sa venujem spoločenským zvieratám, teda aj psíkom. Nie som kynológ a nechcem sa miešať do ich odbornosti. Podľa mňa neexistuje nebezpečné plemeno, ale, bohužiaľ, sú nebezpeční majitelia, či už úmyselne alebo neúmyselne. Veľakrát sa stáva chovateľstvo psa obeťou módy. Stačí úspešný filmový trhák a už chceme mať dalmatína, nemeckého ovčiaka či kóliu. Nezamýšľame sa nad tým, čo potrebuje tento psík, ale my ho chceme, lebo budeme mať z neho „Rexa“, no z malého roztomilého šteniatka sa zrazu stane 30‑kilogramová strela, ktorá je zrazu neovládateľná, rýchla, zvedavá. Ona nepozná naše pravidlá správania sa na verejnosti, nevie, že nedorozumenia sa riešia bez násilia, nevie, že keď sa bojí, nemá hrýzť. A my nevieme, čo máme robiť, a čím väčší pes, tým väčší problém.
Ak mi dovolíte, rád by som vám dal pár rád ešte predtým, ako si zaobstaráte psíka. Treba si uvedomiť, že psík bude s vami niekoľko rokov. Veľmi dôležitá otázka je, či viem zabezpečiť potreby, ako sú kŕmenie, venčenie, výcvik, veterinárna starostlivosť.
Zaobstaranie šteniatka si vždy dobre rozmyslite, dajte si otázku, aké plemeno chcete, naštudujte si o plemene, ako vzniklo, na aké účely bolo vyšľachtené, to znamená, aj aké vlastnosti sú uňho upevňované. Vždy je dôležité, od koho si chceme zaobstarať psíka. Je dobré poznať chov, odkiaľ psík pochádza, dozviete sa nielen o chove, ale aj zdravotnom stave rodičov.
Treba si uvedomiť, že psík vás berie ako svorku, „rodinu“, vy ste preňho tí, čo ho vychovávajú, určujú, čo môže a čo nie.
A na záver: my chovatelia sme tí, čo urobíme z roztomilého šteniatka verného priateľa alebo neriadenú strelu. My nesieme zodpovednosť za jeho správanie a činy.
MVDr. Juraj Paluš, veterinár
Foto: MIV
