Mestské pozemky pri plavárni stále predmetom záujmu
Žilinská Mestská krytá plaváreň je najstaršou na Slovensku a vo svojej vyše 50‑ročnej histórii prešla niekoľkými rekonštrukciami. Stále patrí medzi najmodernejšie na Slovensku, a čo je ešte pozitívnejšie, návštevnosť by jej mohol závidieť nejeden „vodný raj“. Plaváreň je mimoriadne obľúbeným miestom Žilinčanov v letných horúcich dňoch a ľudia obsadia priľahlé zelené plochy do posledného metra štvorcového. A práve areál pri mestskej plavárni je predmetom diskusií, rokovaní, článkov v médiách už viac ako dva roky.
V auguste k tejto problematike bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Žiline. Opäť sa zaoberalo žiadosťou podnikateľského subjektu, ktorý má záujem o časť pozemku, kde chce rozširovať areál plážového volejbalu a už časť bývalého pozemku pri plavárni vlastní z čias volebných období pred nástupom primátora Igora Chomu. Poslanci ani tentokrát nerozhodli v prospech podnikateľa, ale ochránili majetok Mestskej krytej plavárne Žilina, ktorej vonkajšie bazény Žilinčania s obľubou navštevujú hlavne od júna až do augusta. Súkromný podnikateľ, ktorý niektoré časti pozemku kúpalísk nadobudol počas primátorovania Jána Slotu za 500 Sk (16,6 €) za 1 m2, by tak zamenené parcely mohol využívať na komerčné účely. Pokojne by sa potom mohlo stať aj to, že by s pomocou niektorých poslancov či budúceho primátora dosiahol zmenu územného plánu a na predmetnom pozemku by vznikla stavba. Mohlo by tak pribudnúť napríklad i ďalšie obchodné centrum. Súčasné vedenie mesta intenzívne presadzuje názor, že nie je možné zmenšovať plochu priľahlých pozemkov pri plavárni tak, ako to bolo v minulosti. Plaváreň sa za posledné roky dostala do pozitívnych hospodárskych výsledkov, čo umožňuje inovovať technológie čistenia vody a vzduchotechniky. Následne sa budú obnovovať vonkajšie priestory a práve preto je potrebné vlastniť tieto pozemky.
Treba si uvedomiť, že už aj súčasná kapacita plavárne je pre vysokú návštevnosť a popularitu medzi návštevníkmi nedostačujúca.
Plaváreň sa za posledné roky stala z hospodárskeho hľadiska ziskovou spoločnosťou, čo jej umožňuje inovovať technológie a následne uskutočniť aj celkovú rekonštrukciu vonkajších priestorov. A toto sú momenty podporujúce stanovisko vedenia mesta. Pri predaji alebo výmene pozemkov by to však už nebolo množné, čím by žilinská Mestská krytá plaváreň bola vlastne odsúdená k postupnému zániku.
Konkurencia letných vodných rekreačných zariadení je veľká, a preto treba k územnej celistvosti plavárne pristupovať veľmi citlivo. Je zarážajúce, že do mestského zastupiteľstva smeruje už piatykrát materiál, ktorý má za ambíciu sceliť pozemky konkrétneho podnikateľa. Čo si máme o tom myslieť?
Ide o ušľachtilý zámer, alebo je tam nejaká iná motivácia? Ak si podrobne naštudujeme materiály a všimneme si neodbytnosť predkladateľov, tak odpoveď je úplne jednoznačná. Určite v najbližšom vydaní prinesieme informáciu, ako dopadlo rokovanie o tomto bode a ako hlasovali jednotliví poslanci.
Načrime aj trošku do archívu, aby sa nezabudlo na minulosť. Ešte pred rokom 2007 bola plaváreň ako samostatný právny subjekt zlúčená so susednou športovou halou a vytvorili spolu jeden subjekt. Na „korytnačku“ – športovú halu mesto Žilina prispievalo ročne sumou 200 000 € a túto sumu poukazovalo plavárni aj potom, ako bola športová hala odpredaná. Vtedajší poslanec a dnes súčasný viceprimátor Patrik Groma upozorňoval na zasadnutiach zastupiteľstva primátora Ivana Harmana na skutočnosť, že štedrá dotácia na športovú halu je stále poukazovaná na plaváreň a táto zvýšená dotácia nie je badateľná na kvalite poskytovaných služieb, čo, prirodzene, evokovalo zlé hospodárenie vtedajších nominantov. Po nástupe Igora Chomu do funkcie primátora bola dotácia mesta voči plavárni postupne znížená až o 200 000 € (čo bola dotácia určená pre športovú halu) a vedenie mesta sa muselo vyrovnať s faktom, že milióny eur, ktoré dostala plaváreň navyše, sa pomíňali neefektívne, na čo upozornili vedenie mesta aj sami zamestnanci plavárne. Na základe kontroly potom musel odísť riaditeľ plavárne pán Brezáni, ktorý v minulosti pôsobil v plaveckom klube spolu s poslancom Fiabáne. Je škoda, že sa tieto peniaze nevyužili na opravu technológie úpravy vody či zveľadenie vonkajšieho areálu.
Riešenia, ktoré mali byť už dávno zrealizované, sa musia sanovať teraz.
Držíme vedeniu mesta Žilina palce, aby mu všetky rozvojové aktivity v tejto lokalite vyšli, a dávame palec hore, že sa nebojí aktívne brániť potreby svojich obyvateľov. -ŠD-
