(Ne)konata lingvo, per kiu vi (ne)interkompreniĝos
S myšlienkou vyjadrenou titulkom by určite (ne)súhlasili účastníci Letnej školy esperanta, ktorej jedenásty ročník sa tento rok uskutočnil v Banskej Štiavnici. História letného štúdia tohto neutrálneho plánového jazyka na Slovensku siaha do obdobia minulého storočia, kedy sa letné jazykové kurzy esperanta pravidelne konali v Poprade, vtedajšom centre Slovenského esperantského zväzu.
V novodobej histórii esperantského hnutia na Slovensku sa letné školy esperanta obnovili v roku 2007, kedy povestnú „štafetu“ prevzal Peter Baláž, zanietenec z Partizánskeho. Konajú sa v rôznych mestách a miestach našej krajiny a každoročne sa ich zúčastňuje množstvo záujemcov z približne 20 ‑ 25 krajín. Kým na prvom ročníku v roku 2007 to bolo len 51, tentokrát sa ich prihlásilo až 193. Prišli z Belgicka, Česka, Dánska, Francúzska, Gruzínska, Holandska, Írska, Kanady, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Ruska, Spojených štátov amerických, Španielska, Švajčiarska, Talianska, Turecka, Ukrajiny a Veľkej Británie – 20 krajín, no zúčastnili sa, samozrejme, aj naši – Slováci. V programe nebolo len štúdium esperanta, svoje miesto si našli aj iné jazyky: baskičtina, gruzínčina, slovenčina pre začiatočníkov Neslovákov a francúzština pre začiatočníkov.
Esperantisti žijú v reálnom svete, čo sa odzrkadlilo aj v prednáškach, napríklad o energetike, o knihe Manfreda Spitzera Digitálna demencia, o elektromobiloch alebo o gastronómii – či a nakoľko nám glutén a laktóza škodia.
”
Aj keď sa niekomu môže zdať, že esperanto nefunguje, nikde sa ním nerozpráva, je to skutočne len zdanie.
Samostatnou časťou programu bola kultúra. Na úvod predstavil hostiteľskú krajinu folklorista Peter Sarnovský, ktorý s manželkou prezentoval tradičné slovenské piesne, niektoré aj v esperante. Svojím vystúpením prispel k dobrej nálade známy Kaŝi, občianskym menom Carsten Schnathorst, nevidiaci spevák a hudobník z hamburskej kapely The Living Music Box. S gitarou sa predstavil francúzsky spevák a esperantista JoMo (t. j. Jean-Marc Leclercq), ktorý bol v roku 2000 zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov – zaspieval 22 piesní v 22 jazykoch. Záverečný kultúrny program bol už tradične medzinárodný, pripravili ho samotní účastníci počas pobytu.
Aj keď sa niekomu môže zdať, že esperanto nefunguje, nikde sa ním nerozpráva, je to skutočne len zdanie. Presvedčiť sa o tom je jednoduché – internet ľahko prezradí, ako a kde esperanto žije. Žije na celom svete.
Lucia Mikulovská
Foto: Kasia Wróblewska
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 9/2017.