O svojich peniazoch rozhodnime sami
Ako poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline sa snažím uľahčiť život ľuďom nielen v mojom volebnom obvode – Závodí, Bánovej, Strážove a Žilinskej Lehote, ale všade tam, kde vidím a cítim, že treba pomôcť. Mám tri deti a mám eminentný záujem, aby nielen ony, ale my všetci sme žili v prosperujúcom štáte, kde platia zákony pre pánov i chudákov rovnako, kde vládne právo a nie mafie, kde vládne slušnosť a súcit a nie korupcia, úplatky, zbohatlíci a oligarchovia, kde silnejší nezištne pomáhajú slabším a neokrádajú ich, kde bohatí pomáhajú chudobným, kde funguje zdravotníctvo, polícia, súdy a prokuratúra, úrady a inštitúcie, kde zo škôl vychádzajú múdri a vzdelaní ľudia, ktorí neutekajú za hranice; chcem tak ako všetci žiť slušný život v slušnom štáte, z ktorého sa neoplatí utekať do sveta.
Osud spoločenstiev v prírode, vrátane spoločenstiev ľudí, závisí v mnohom od toho, kto ich vedie. U vlkov od vedúceho svorky, u včiel od kráľovnej včely, u ľudí od kráľov, cisárov, prezidentov, poslancov a vyslancov, jedným slovom politikov. Ak si zvieratá i ľudia dobre vyberú, majú vyhraté. Ak nie, desiatky miliónov ľudí i zvierat doplatia životom na zlú voľbu – pre príklady netreba chodiť ďaleko do histórie. Hitler, Stalin, Gottwald, Chávez, Pinochet atď… Ale aj doma sme volili nie najlepšie – Slotu, Harmana a desiatky poslancov, ktorí mesto poškodili.
Právo voliť je základným právom človeka a máme ho aj my. Už 4. novembra t. r. budeme voliť žilinského župana a poslancov vyššieho územného celku (VÚC) – Žilinského samosprávneho kraja. A nejde pritom „o fazuľky“. V kraji žije v 11 okresoch, v 19 mestách a 296 obciach vyše 690 tisíc obyvateľov, je tretí najväčší, priemerná mesačná mzda patrí k tým lepším – 918 eur. Už 12 rokov stojí na jeho čele župan Juraj Blanár, ktorý je zároveň poslancom NR SR a podpredsedom strany SMER, a 57 poslancov, z nich je 20 inžinierov, po 9 magistrov a doktorov medicíny, 6 učiteľov, po 2 doktorov práva a doktorov filozofie, 1 bakalár, jeden profesor, traja majú po dva tituly a len 8 je netitulovaných.
Vo volebnom obvode Žilina z 13 poslancov sú traja doktori medicíny, jeden doktor prírodných vied, 5 inžinieri, 3 magistri a len jeden netitulovaný.
Táto zostava rozhoduje, na čo sa použije vyše 173 miliónov eur ročne z rozpočtu VÚC. Peniaze si pýtajú stovky kilometrov ciest II. a III. triedy, všetky gymnáziá, stredné priemyselné a odborné školy, obchodné akadémie, dopravné, hotelové a iné akadémie, spojené školy, galérie, divadlá, múzeá, hrady, sobášny palác v Bytči a ďalšie. Aj nemocnice na Kysuciach, na Orave, v Liptove. Na papieri to sedí – župan i poslanci sú vzdelaní, peňazí na to, aby sa ľudia mali lepšie, je tiež dosť, ľudí na robotu tak akurát (nezamestnanosť v kraji bola v roku 2016 len 6,92 %), tak prečo potom ľudia šomrú a sú s robotou, ba možno i s existenciou VÚC nespokojní? Pýtajú sa: to je takmer miliarda eur za volebné obdobie málo na to, aby cesty neboli hrboľaté, zalátané a drahé? Prečo hrozí hradu Strečno, ktorý spravuje VÚC, zrútenie pre zlú údržbu? Prečo nie je uspokojený dopyt po stredoškolsky vzdelaných remeselníkoch? Prečo voliči na župana i poslancov VÚC „kašlú“ a voliť chodí menej ako 20 % oprávnených voličov? Prečo, prečo, prečo? Odpoveď je jednoduchá – pretože MEDVEĎ! Zrozumiteľne povedané – pretože to tak niekomu vyhovuje!
ČO HOVORÍ ŽUPAN BLANÁR?
V rozhovore pre dvojtýždenník Žilinec uviedol: „Začínali sme so zadlženými nemocnicami, neúnosne rozbitými cestami, nefungujúcou zimnou údržbou, starými budovami škôl, chátrajúcimi pamiatkami a nedostatkom miest v domovoch sociálnych služieb. Podarilo sa nám do veľkej miery posunúť z modernizačného dlhu, ktorý samosprávne kraje zdedili od štátu.“
ČO HOVORIA JEHO KRITICI A PROTIKANDIDÁTI?
Profesor Ján Mikolaj v Žilinci na otázku, v čom by bol lepší ako Blanár, odpovedal: „Po 12 rokoch v tej istej funkcii príde k „únave materiálu“. Ťažko sa mu hľadajú nové nápady, myšlienky a riešenia. Určite by som bol lepší župan z hľadiska koordinácie výstavby ciest a diaľnic. V tejto funkcii bude musieť človek „zísť zvrchu medzi ľudí“.“
Anton Martvoň v Žilinci povedal: „Najmä cesty III. triedy v okrajových regiónoch sú problematické, rozbité a objavujú sa na nich nápisy Blanárova cesta. Chcem, aby boli cesty v normálnom stave a poriadne opravené a nie iba určitými firmami, ktoré zázrakom vyhrávajú všetky tendre. Ďalším problémom sú aj župné nemocnice. Keď do nich idete, musíte si doniesť pomaly vlastný príbor, toaletný papier a príbuzní vám musia nosiť ešte aj vodu.“
Peter Cibulka, poslanec MsZ v Žiline, v Žilinci povedal: „Župan by mal otravovať vládu s novými projektmi a tlačiť na riešenia – potrebujeme tunel Višňové a nemôžeme čakať 15 rokov. Ale to si Juraj Blanár nemôže dovoliť. Nemôže prísť za Ficom a povedať – počúvaj, máme tu veľa voličov a keď ich chceš udržať, tak dokonči tunel Višňové, lebo keď padne Strečno, tak sme nahratí… Nevybaví nič, lebo nemôže si dupnúť, lebo by prišiel o postavenie v Smere. Takto je to sluha a čo môže vybaviť sluha?“
Erika Jurinová, poslankyňa NR SR povedala v Žilinci: „Terajší župan je tu už 12 rokov a stále ide vo vyšľapaných koľajach… Množstvo obcí sa mi sťažovalo, že sa nevedia dostať k oprave ciest… Veľmi málo sa investovalo do nemocníc. Poliklinika v Námestove už roky čaká na dostavbu… Župa by sa mala sústrediť na vzdelávanie ľudí v odboroch, ktoré živia tento kraj. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb majú ťažké srdce na župu.“
Ján Murín, starosta obce Mútne a honorárny konzul Bieloruska, povedal: „Je najvyšší čas prepriahať. Keď nastúpil Blanár do funkcie, údajne prevzal rozbité cesty, staré budovy škôl, chátrajúce kultúrne pamiatky, nedostatok miest v domovoch sociálnych služieb… Za 12 rokov minula župa viac ako dve miliardy!!! Cesty sú rozbité viac ako boli, župa nepostavila jednu jedinú nemocnicu, jednu jedinú školu, kultúrnu pamiatku, prosto NIČ. Hrad Strečno, ktorý sa ide v dôsledku zanedbanej údržby a chabej opatery župy zrútiť, pred 12 rokmi stál a nikoho neohrozoval. Župa minula miliardy na taľafatky, cyklochodníky, športovú halu, stredovekú dedinu a najmä propagáciu samej seba a župana. Čítal som v novinách, že Blanár povedal, že mu nie je ľahostajný osud žilinskej nemocnice a že neustále pripomína zodpovedným potrebu jej rekonštrukcie, že neustále vyvíja tlak na kompetentné orgány, aby mali cesty v Žilinskom kraji prioritu… Nadarmo, kompetentní sú hluchí. Neustále aj kandiduje na post župana. Župan, ktorý je podpredsedom SMER‑u, teda vládnej strany, je aj poslancom parlamentu a nedokáže vybaviť pre kraj aspoň dobudovanie ciest a diaľnic, kraju škodí a mal by odísť. Odísť by mali aj tí, čo mu 12 rokov kryjú ako poslanci chrbát. Rozhodol som sa uchádzať sa o post župana. Mám skúsenosti, netáram do vetra, žijem s ľuďmi a robím pre ľudí, určite kraju pomôžem. A čo sľúbim, to splním!“
A ČO HOVORÍM JA, BRAŇO DELINČÁK?
Záujem o post župana i poslanca VÚC je, na rozdiel od záujmu voličov ísť voliť, obrovský. O funkciu sa uchádzajú exministri, poslanci i exposlanci rôznych zborov, politici s vyše 20‑ročnou „praxou“, mladí aj starí. Ľudia si zaslúžia, aby ich záujmy, aj na VÚC, reprezentovali ľudia čestní, múdri, schopní a ochotní bojovať za dobrú vec. Za to, aby stredné školy v kraji vychovávali ľudí, ktorí budú zárukou našej pokojnej staroby a rozkvetu Slovenska, aby cesty, po ktorých chodíme do roboty a po ktorých nás odprevadia aj na poslednej púti, neboli hrboľaté a drahé, aby nám kultúrne pamiatky a hrady nepadali na hlavu, aby sa naše peniaze rozdeľovali spravodlivo a férovo. Aby sme mali kde hlavu zložiť, keď bude treba. Aby sme ctili pravdu a nepísali na autobusy, že „zľavy na cestovnom financuje Žilinský samosprávny kraj“, lebo to nie je pravda. Zľavy, a vôbec všetko, čo župa robí, predsa financujú daňoví poplatníci, teda my. A nám by malo záležať, ako a na čo sa naše peniaze míňajú.
Bol by som šťastný, keby ste vlastnou hlavou a rozumom posúdili, či stojí za to ísť voliť. Podľa mňa áno. Ja voliť určite pôjdem a pôjdem voliť rád. V záujme budúcnosti mojich detí, v záujme vlastnom i v záujme vás všetkých. Spomeňte si, ako dopadli tí, čo voliť nešli. Župa, to sú školy, doprava a cesty, nemocnice a doktori, ústavy pre starých ľudí, kultúra. Príliš veľa dôležitých vecí na to, aby sme sa na ne vykašľali. Najlepšia politika je politika pre človeka. Čo poviete? Stretneme sa 4. novembra 2017? Platí?
Mgr. Branislav Delinčák
bdelincak@ard.sk
Foto: Marián Závacký, MIV
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 9/2017.
