Kto je Patrik Groma?
Zanietený objaviteľ zabudnutej histórie, zberateľ stratených artefaktov, obdivovateľ všakovakého umenia, patrón galérie v Žiline, podporovateľ slovenských výtvarníkov, ale i nezávislý komunálny politik, prvý zástupca primátora mesta Žiliny, občiansky aktivista v treťom sektore, ekonóm, ekológ a filantrop. Vyštudoval vysokú školu so zameraním na ekonomiku a manažment medzinárodného podnikania. V súčasnosti pôsobí aj ako doktorand na Fakulte ekonomiky a manažmentu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Je autorom viacerých odborných a vedeckých článkov a spoluautorom kníh Žilina Genius Loci, Žilina vo svetle lámp a Stratená Žilina I.
Podľa nedávnej fikcie v schránkovom periodiku ste sa mali stať šéfom jednej skrachovanej politickej strany.
Výborne som sa na tej fikcii pobavil. Som asi silný muž, keď mi prikladajú takú váhu a účelovo vytvárajú takéto dezinformácie (smiech). Ale teraz vážne, som nezávislý politik. Mňa neovplyvňujú názory a myšlienky lobistov na rozdiel od iných. Vždy budem hájiť záujmy občanov nášho mesta, aj keď mi to nebude prinášať politické body či popularitu. Vždy sa postavím za správnu vec, aj keby som tam mal stáť sám. A ináč to nebude.
V poslednej dobe sme svedkami protichodných informácií, že Športová hala na Bôriku už nestačí napĺňať potreby športovcov a opačne, že ju treba zachrániť, pretože je v ruinách. Kde je pravda?
Výborný postreh, pán redaktor! Riaditeľka súkromného CVČ Žirafa tvrdí, že hala už kapacitou nepostačuje pre športovcov. To je výborná správa. Znamená to, že už nechátra a je plne využitá. Alebo klame a hala naozaj chátra. Podľa mňa by mal investor, ktorý halu aj s priľahlými pozemkami v minulosti kúpil, dodržať prezentovaný projekt a halu opraviť a kompletne sprevádzkovať. Mesto nemôže predsa sanovať každý nepodarený podnikateľský zámer a „znárodňovať“ jeho straty. To by mesto muselo v minulosti kúpiť napríklad mliekarne, Aviu, PCHZ a iné. A to je predsa hlúposť. Nielen kúpa, ale i rekonštrukcia haly by zastavila na dlhé roky rozvoj nášho mesta. Prikláňam sa však k riešeniu, že by sa mohol za korektných a vyvážených podmienok kúpiť rozostavaný športový komplex na Karpatskej alebo ísť do výstavby malých telocviční v každej mestskej časti.
”
Mesto nemôže sanovať
každý nepodarený
podnikateľský zámer.
A čo AŽIŠ? Má budúcnosť?
Určite áno. Kúpa starej haly bez pozemkov a jej rekonštrukcia by stálo 12 miliónov eur. Jej prevádzka ďalších približne 300‑tisíc eur. Výstavba nového moderného areálu porovnateľne, avšak prevádzkové náklady by boli omnoho menšie, a to nehovorím o dostupnosti. Nezanedbateľným faktom je aj to, že v AŽIŠ‑i je však miesto aj na výstavbu ďalších športovísk. Príkladom efektívnosti nám môže byť Prešov, kde postavili zimný štadión za 1,6 milióna eur a odpadové teplo vykuruje priľahlú školu. A to je cesta aj pri projektovaní AŽIŠ‑u, aby mal ekonomicky nízku prevádzku a bol šetrný k životnému prostrediu. Mimochodom, financie na výstavbu AŽIŠ‑u zabezpečíme z externých zdrojov. A možno rada pre „nadšencov“ kúpy zdevastovanej haly na Bôriku – príklad by si mohli zobrať od Mareka Adamova a jeho záchrany starej synagógy, ktorý dokázal pozháňať 1,5 milióna eur na jej obnovu.
V poslednej dobe opäť rezonuje téma CVČ Žirafy. O čo tu ide?
Ako vždy, o peniaze! Za predchádzajúceho primátora Žirafu (CVČ Horný val 24) včlenili pod mesto, aby dostávala vyššiu dotáciu na dieťa. Išlo v podstate o platobnú agentúru, ktorá dostala od mesta takmer 5 miliónov eur! Peniaze prerozdeľovali športovým združeniam tak, že vedeniu CVČ zostávala značná časť peňazí. Tie potom odchádzali v podobe rôznych prenájmov a iných fiktívnych faktúr. Napríklad podľa vtedy predloženého cestovného príkazu je vzdialenosť z centra na Vodné dielo Žilina 70 kilometrov a do Prahy vyše 700! Paradoxom je, že na zimnom štadióne pôsobili dokonca štyri rôzne CVČ, pričom sa robila len duplicitná evidencia tých istých detí a vyťahovali sa peniaze na „čierne duše“. A pri následných kontrolách boli niektoré krúžky len na papieri. Na môj podnet bolo vykonané aj šetrenie políciou, lenže sa nepodarilo zistiť, kto falšoval dokumenty. Riaditeľka Žirafy sa teraz obhajuje „mečiarovským“ výrokom „skutok sa nestal, zákon nebol porušený“. Výsledkom tejto nekalej činnosti bolo v roku 2013 zlúčenie Žirafy s ďalším mestským CVČ. Dnes šetríme obrovské peniaze, ktoré účelne vynakladáme napríklad na podporu školstva či grantového systému. Pre zaujímavosť, bývalé vedenie mestskej Žirafy si založilo opäť súkromné centrum Žirafa, ktoré len za posledné 2 roky čerpalo z VÚC až 595 171 eur. Bolo by zaujímavé vedieť, koľko dostali priamo športovci a koľko zostalo vedeniu. Ak sa bude mestu naďalej dariť, viem si predstaviť priamo podporu jednotlivým športovým združeniam, ale nie tak, ako to bolo v minulosti, prostredníctvom „platobnej agentúry“ – CVČ Horný val 24 alias Žirafa, čo sa ukázalo a jednoznačne potvrdilo ako neefektívne.
Aká je dnes Žilina po rokoch predchádzajúceho drancovania?
Mesto dosahuje špičkové ekonomické výsledky. Žilina je skokan roka – nízka zadlženosť a veľký prebytok v rozpočte. Prečo? Jednoducho, nekradne sa! A to prekáža lobistom a ich prisluhovačom, pretože nemajú dosah na mestskú kasu. A ani ho nedosiahnu. Chvalabohu, peniaze využijeme pre občanov – postavíme nové byty, opravíme chodníky a cesty, zrekonštruujeme verejné osvetlenie a školy, revitalizujeme parky a mestskú zeleň, budeme naďalej presadzovať bezplatnú dopravu či výstavbu moderného športového komplexu. Zavádzame inovatívne trendy v školách a pilotné programy vzdelávania. Kultúra je u nás kvalitnejšia ako kdekoľvek inde. Už teraz nám naše úspechy v dobrom závidia nielen na celom Slovensku, ale aj v okolitých štátoch. -MK-, foto: ilustračné
