Žilinský samosprávny kraj podporil z dotačného programu Regionálne dotácie vznik dokumentu o sochárovi a medailérovi Alfonzovi Gromovi (1924 – 1993).
Občianske združenie NIE JE NÁM TO ĽAHOSTAJNÉ – Žilina s 27-ročnou históriou s podporou žilinskej župy vytvorilo dokumentárny film o významnom slovenskom sochárovi a medailérovi Alfonzovi Gromovi, ktorý prevažnú časť života strávil na Liptove. Projekt sa uskutočnil pri príležitosti 100. výročia narodenia akademického sochára Alfonza Gromu – narodil sa 22. marca 1924 v Trstenom pri Liptovskom Mikuláši.
V rokoch 1945 až 1950 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesorov K. Pokorného, J. Laudu a O. Španiela. Venoval sa monumentálnej a medailérskej tvorbe.
V roku 1985 mu bol udelený honor zaslúžilý umelec. Jeho monumentálna tvorba je inštalovaná na celom území Slovenska, prevažne však na území Žilinského kraja.
V 60-tych rokoch 20. storočia dokonca portrétoval jednu z najkrajších žien sveta iránsku kráľovnú Sorayu Esfandiary-Bakhtiary. Ako vynikajúci portrétista navždy zvečnil aj slovenské osobnosti – M. A. Bazovského, P. J. Kerna, Ľ. Peterajovú a iných. Medzi Gromove významné monumentálne diela patria najmä skulptúry na vojenskom cintoríne Háj Nicovô v Liptovskom Mikuláši, Partizánska matka v Ružomberku, socha B. S. Timravy v Lučenci či Horská pieta na symbolickom cintoríne obetí hôr Stodôlky v Demänovskej doline. Známe sú aj jeho výtvarné počiny pre cirkev, ktoré vytváral vždy bez nároku na honorár.
V roku 1972 vytvoril Alfonz Groma aj jednu z najlepších medailí pre UNESCO s motívmi Janka Kráľa a Tatier s orlom. Alfonz Groma bol zakladateľom dvoch významných inštitúcií, ktoré dodnes slúžia verejnosti – Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa a Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Bol známy tým, že zachránil aj množstvo historických a kultúrnych pamiatok.
Alfonz Groma sa tešil veľkému spoločenskému uznaniu, bol mu udelený titul zaslúžilý umelec, aj keď patril medzi kritikov vtedajšieho režimu a nikdy nebol členom komunistickej strany. Maestro neraz straníkom verejne pripomenul výrok Victora Huga: „Krádež na národe sa nikdy neprelmčí“. Na znak úcty k jeho tvorbe a spoločenskej angažovanosti Mikulášania po ňom pomenovali jednu z mestských ulíc.
Filmári v teréne strávili 6 dní nakrúcania a navštívili viacero miest a obcí – Žilina, Ružomberok, Liptovská Anna, Liptovský Mikuláš, Trstené, Bobrovec, pričom získali zaujímavé informácie o maestrovom živote. Premiéra filmu sa uskutoční 14. decembra 2024 v kultúrnom centre, ktoré nesie meno Alfonza Groma – Groma Art Factory v Žiline.
Finančne podporil Žilinský samosprávny kraj.
Zdroj a foto: TS NIE JE NÁM TO ĽAHOSTAJNÉ – Žilina
