22.02.2022 o 02.00 p.m. otvára Liptovské múzeum úžasnú výstavu, kde si návštevníci budú môcť pozrieť naozaj slovenský unikát – ????????́ ??????.
Dňa 23. marca 2019 manželia z okolia Ružomberka objavili náhodne počas turistickej vychádzky na Predný Choč poklad mincí.
Vďaka zodpovednému prístupu nálezcov bolo umožnené M. Furmanovi z Krajského pamiatkového úradu Žilina a B. Lofajovej Danielovej z Oravského múzea podrobná dokumentácia nálezovej situácie ešte v deň objavu.
Miesto nálezu sa nachádza v bezprostrednej blízkosti historickej komunikácie vedúcej na hrad Likava. Desiatky strieborných mincí so zelenou patinou boli rozptýlené na ploche cca 2 x 1,5 m rozrytej po lesnej zveri.
Po vyčistení miesta od korienkov, trsov suchej trávy a kamienkov bolo možné vidieť rozptyl mincí, črepy z nádoby, kovovú pokrievku, zvyšky látky a dno rozbitej nádoby s mincami uloženými pôvodne do tkaniny.
Dno nádoby bolo neporušené, nachádzalo sa „in situ“, cca 20 cm pod povrchom, vďaka čomu vieme povedať, že poklad bol zakopaný zrejme v chvate, veľmi plytko do zeme. Do úvahy tiež vchádza intenzívna poľnohospodárska činnosť, ktorá sa v týchto miestach konala v minulom storočí.
Najväčšia koncentrácia mincí bola južne od dna nádoby. Pri vyzdvihovaní mincí sa na niektorých miestach v rámci ich rozptylu a na jednom črepe nachádzali zvyšky látky, ktorú práve mince svojou oxidáciou (korodovaním) zakonzervovali (Dno nádoby sme vyzdvihli „an bloc“ spolu s mincami (aj spolu s hlinou v ktorej sa nachádzali), aby boli podrobne preskúmané v bezpečnom prostredí.
Súčasťou depotu bola plechová pokrievka s obdĺžnikovým otvorom v strede, pravdepodobne na vkladanie mincí, resp. na organický úchyt, ktorý sa nedochoval. Odlomené zlomky plechu z pokrievky na nachádzali aj v rozsahu rozptylu nálezu.
Vyzdvihnutím všetkých mincí, aj za pomoci detektora kovov, sme zistili, že počet strieborných denárov presahuje 1600 kusov. Súčasťou depotu boli dva zlaté dukáty, plechová pokrievka, zvyšky niekoľkých tkanín a črepy hlinenej nádoby. Reštaurovanie nádoby realizoval p. Michael Daskalakis z Považského múzea.
Podľa reštaurátora nádoba pochádza približne zo 16. storočia, bola vyrobená vo vysokej kvalite, napriek tomu, že ide „len“ o obyčajnú úžitkovú keramiku. Je dosť pravdepodobné, že nádoba bola rozbitá relatívne krátko po uložení pokladu, pretože hrany črepov boli dosť tupé. Zaujímavosťou nádoby je, že zelená glazúra na nej aplikovaná patrí k najstarším, ktoré sa na našom území začali používať.
V počiatkoch používania glazúr sa nanášala len po obvode hrdla, čo je prípad aj zrekonštruovanej nádoby z Likavky.
Poklad z Likavky pozostával z 1870 mincí, z ktorých boli dva dukáty Ľudovíta II. (1516-1526) a 1868 drobných uhorských strieborných mincí – denárov vyrazených v rokoch 1468-1527. Ide o razby od panovníkov Mateja Korvína (1458-1490) až po Jána Zápoľského (1526-1540) a Ferdinanda I. (1526-1564).
Jadro pokladu tvoria mince produkované po roku 1468, kedy sa v Uhorsku uskutočnila významná menová reforma. Tá sa vyznačuje razbou kvalitných mincí s akosťou až 50 % striebra. Tieto sa od starších menej kvalitných denárov odlíšili umiestnením Madony s dieťaťom na plochu mince a pridaním opisu PATRONA UNGARIE, čo možno vidieť aj na všetkých strieborných razbách z Likavky.
Ďalšou zaujímavosťou pokladu je to, že takmer 99 % mincí pochádza z mincovne v Kremnici, ktorá sa stala od 70-tych rokov 15. storočia dominantou najmä v produkcii strieborných mincí. Zvyšné mincovne ako Košice, či sedmohradské mestá Sibiu, Baia Mare a Baia Sprie sú zastúpené v poklade len ojedinele.
-BA- zdroj a foto: FB Liptovské múzeum
