Pri rekonštrukcii Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline našli doteraz neobjavenú kryptu s kostrovými pozostatkami, pravdepodobne z 13. alebo 14. storočia. Na tlačovej konferencii o tom informoval Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Katedrála Najsvätejšej Trojice je podľa neho najstaršou stavbou na území mestskej pamiatkovej rezervácie a patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie objekty v Žiline. „Z historických prameňov a z kanonických vizitácií vieme, že priamo v kostole bolo päť krýpt a ďalšie dve boli v exteriéri. Zatiaľ nevieme celkom presne, komu objavená krypta patrila. Určite vieme povedať, že krypta by mala patriť k stavebnej etape trojloďovej gotickej baziliky zo 14. storočia. Ale vôbec nie je vylúčené, že sa spája ešte s kostolom z prvej stavebnej fázy z 13. storočia. To sa dozvieme až pri ďalších fázach obnovy a pokračovaní pamiatkových výskumov,“ povedal Majtan.
Vedúca archeologického výskumu Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline doplnila, že pri tohtoročnom výskume sa podarilo objaviť v stene muriva hlinenú časť, v ktorej sa nachádzali drobné úlomky kostí. „Keďže sme nevedeli, o čo ide, museli sme ju otvoriť. A narazili sme na dutinu, vyplnenú veľkým množstvom kostí. Neskôr sa objavila klenba vetráka a malý priezor. Nebolo možné vidieť dovnútra, čo sa v tomto priestore nachádza. Na statíve sme spustili dnu fotoaparát a naslepo sme fotili. Tak vznikla prvá fotografia z vnútra krypty, ktorú sme si pozreli a s úžasom sme zistili, čo sa objavilo,“ podotkla Slaná.
„Bola tam miestnosť plná ľudských kostrových pozostatkov, hlina, videli sme fragmenty látky. Neskôr sme priestor vyčistili, vyseparovali časť ľudských kostí a nálezov. Objavili sme napríklad striebornú mincu Leopolda I. z roku 1704, ktorá sa nachádzala priamo v murive,“ konkretizovala Slaná.
Majtan pripomenul, že okolo kostolov sa vždy nachádzali cintoríny. „Ak je prvá etapa kostola datovaná do 13. storočia, tak odvtedy až do reforiem Jozefa II. sa v tomto priestore pochovávalo. V 18. storočí vznikol cintorín Na Šefranici. Dovtedy pochovávali Žilinčanov do veľkej miery pri kostole. To znamená, že ak na začiatku 20. storočia došlo k planírovaniu terénu, museli planírovať veľké množstvo hrobov, ktoré sa tu hromadili stáročia. A keďže krypta je veľká, pravdepodobne ju využili ako kostnicu, ktorá v tej dobe už neexistovala,“ vysvetlil.
„Skutočne nevieme, koľko generácií ľudí zo Žiliny a okolia je tu pochovaných. Pred nami stojí odpoveď na to, ako kryptu ďalej využiť. Chceli by sme pozostatky vyňať a uložiť ich na dôstojné miesto, čo riešime aj v spolupráci s mestom Žilina. Kryptu by sme v budúcnosti veľmi radi prezentovali verejnosti,“ doplnil zástupca Žilinskej diecézy Peter Dubec.
Kryptu s kostrovými pozostatkami našli v rámci prvej etapy komplexnej rekonštrukcie Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline. Rekonštrukcia zahŕňa tri etapy – obnovu exteriéru (2020 – 2021), obnovu interiéru (2022 – 2024) a obnovu hnuteľných kultúrnych pamiatok v interiéri (2025). Prvá etapa bude stáť okolo 1,25 milióna eur. Ministerstvo kultúry SR podporilo rekonštrukciu katedrály sumou 801.000 eur.
-BA- zdroj a foto: TASR
