Bobrom sa na Orave darí, pred štyrmi rokmi sa ich počet odhadoval na 20 rodín, dnes na dvoj až štvornásobok.
„Najväčšia populácia bobrov je na hornej Orave – v Oravskej kotline, v okolí Oravskej priehrady a na jej väčších prítokoch. Naopak, najmenej bobrov je na dolnej Orave v okrese Dolný Kubín. Ich väčšiemu rozšíreniu z hornej Oravy bránia bariéry, akými sú múry tvrdošínskej a Oravskej priehrady,“ priblížil šéf Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava Dušan Karaska. Postupne sa však podľa neho bobry dostávajú aj na dolnú Oravu. Vyskytujú sa v okolí Párnice, Veličnej či Oravskej Poruby.
Bobrom sa na Orave darí vďaka dvom faktorom, prvým sú vhodné podmienky. „V Oravskej kotline je rovinaté územie, nejde o horské riavy a bystriny. Často sú to hlbšie toky, kde si môžu vybudovať hrádzu alebo vyhĺbiť nory do strmých brehov,“ uviedol šéf správy hornooravskej CHKO. Ďalším faktorom podľa neho je, že bobor je v celej strednej Európe chránený druh. Jeho likvidácia je možná len z výnimočných dôvodov, napríklad keď sa dostane do miest, kde nemôže trvalo žiť. Aj vtedy sa však skôr uprednostňuje jeho prenesenie.
Bobor vyhľadáva hlavne lokality s väčšími vodnými tokmi, kde voda tečie pokojne, prípadne stojacu hladinu. V menších tokoch, kde bobor nemôže plávať, stavia aj pár desiatok metov dlhé hrádze, ktoré vytvárajú jazierka. „Tieto jazierka sú veľmi zaujímavé, bobor je krajinný inžinier, staviteľ. Bez vysokej školy, bez stavebného povolenia, bez projektu dokáže len svojimi pazúrmi a zubami vybudovať také dokonalé dielo, že aj odborník na vodné stavby sa udiví,“ zhodnotil Karaska.
Bobrie jazierka majú pozitívny význam aj pre prírodu. Môžu sa tam rozmnožovať viaceré druhy živočíchov – ryby, obojživelníky aj rôzne druhy bezstavovcov. To vytvára potravinový reťazec, pretože to môže prilákať volavku, vydru či bociana čierneho, ktoré sa týmito vodnými živočíchmi živia.
Peter Mikloš, zdroj: TASR, foto: https://unsplash.com/@maxsaeling
