MARTIN: V nemocnici sa predĺžilo čakanie na operácie

0
116
Dlhodobé pozastavenie plánovaných operácií v Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) predĺžilo čakacie doby v priemere o tri až šesť mesiacov.

Dlhodobé pozastavenie plánovaných operácií v Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) predĺžilo čakacie doby v priemere o tri až šesť mesiacov. Podľa medicínskeho riaditeľa UNM Dalibora Murgaša sa zvýšil aj počet pacientov, ktorí čakajú na operácie.

„Aktuálne najviac pacientov čaká na ortopedické operácie – na výmenu bedrového kĺbu a kolenných kĺbov čaká v súčasnosti 894 pacientov. Na tieto operácie boli najdlhšie čakacie doby aj pred pandémiou. Dlhšie čakacie doby na operácie sú aj na urologickej klinike, kde na operáciu čaká 340 pacientov. Na chirurgickej klinike dostavajú niektorí pacienti termín operácie až ku koncu roka,“ uviedol Murgaš.

Doplnil, že počas pandémie sa realizovali len neodkladné operácie. „Hlavne onkologických pacientov, ktorí mali absolútnu prioritu a ktorým sme napriek obmedzeným kapacitám poskytovali chirurgickú starostlivosť v plnom rozsahu. V dnešných dňoch slúžia všetky reprofilizované pracoviská pôvodnému účelu. Pre pacientov s ochorením COVID-19 sú vyhradené lôžka na klinike infektológie a cestovnej medicíny a časť lôžok kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny. Ešte stále tak viažu časť lôžkových a personálnych kapacít,“ dodal Murgaš.

UNM je podľa jej medicínskeho riaditeľa koncovou nemocnicou zameranou najmä na vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť pri náročných a zriedkavých ochoreniach. „Poskytujeme zdravotnú starostlivosť pacientom z celého Slovenska. Náročné, komplikované, neodkladné stavy majú prioritu, a preto pacienti s jednoduchšími problémami musia niekedy čakať mnoho mesiacov. Hoci majú možnosť nechať sa operovať v inej nemocnici, väčšina z nich radšej počká na liečbu v UNM,“ podotkol.

Zdôraznil, že dĺžka čakania na operáciu vždy odráža nepomer medzi dopytom po zdravotnej starostlivosti a kapacitou zdravotného systému danej krajiny. „Pandémia v celej nahote ukázala, v akej slabej kondícii sa naše zdravotníctvo nachádza. Infraštruktúra je v dezolátnom stave, nedostatok personálu je dlhodobo kritický. Akákoľvek zvýšená záťaž, ako napríklad pandémia, hrozí kolapsom zdravotného systému. Súčasný stav je výsledkom dlhodobého podfinancovania systému. Ak nejaká krajina dáva v prepočte na obyvateľa do zdravotníctva dlhodobo menej ako iné krajiny, musí počítať s tým, že sa to niekde prejaví – napríklad aj na dĺžke čakania na operáciu,“ uzavrel Murgaš.

-BA- zdroj: TASR, foto: UNM

ZANECHAŤ ODPOVEĎ