Investigatívny tím našej redakcie pracuje na zaujímavých témach odkrývania „anomálií“ v našej spoločnosti. Rozhodli sme sa aktuálne prevziať TOP článok z Vasárnap (pôvodné znenie dostupné tu, preklad bez jazykovej úpravy), ktorý odhaľuje pravú skorumpovanú tvár slovenskej polície. Prosím zdieľajte text ďalej, pomôžte očistiť našu spoločnosť.
Človek, ktorý sa dnes chce dovolať na Slovensku spravodlivosti, nemá kam ísť.
Elitný policajt Jaroslav Málik odslúžil v policajnom zbore 28 rokov, prešiel si od začiatku ako radový policajt v pešej hliadke mnohými pozíciami na základných útvaroch policajného zboru na okresnej, krajskej, ale i republikovej úrovni až po špecializované útvary policajného zboru v Bratislave, väčšiu časť služby vykonával na úseku služby kriminálnej polície. Bol štyri roky riaditeľom najutajenejšieho útvaru policajného zboru, konkrétne ide o spravodajský útvar, teda Odbor špecializovaných služieb Prezídia Policajného zboru. V júni 2016 ho vtedajší minister vnútra Róbert Kaliňák vymenoval za prvého viceprezidenta policajného zboru. Po takmer 2 rokoch, počas ktorých okrem iného priamo šéfoval bezpečnostným opatreniam počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ – SK PRES 2016 a dlhodobých nezhodách najmä s vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom na vlastnú žiadosť ukončil pôsobenie v tejto významnej funkcii a zároveň požiadal o prevelenie do diplomatických služieb. V septembri 2018 sa stal policajným pridelencom na zastupiteľskom úrade SR v Belehrade v Srbsku. Nakoniec v auguste 2019 sám podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ktorý skončil k 30. septembru 2019 a dnes už hovorí otvorene o pomeroch v slovenskej polícii. Tvrdí, že najmä pred voľbami je dôležité poznať pravdu.
Po dvadsiatichôsmich rokoch asi nebolo ľahké odísť z polície prečo ste sa tak rozhodli?
Máte pravdu, bolo to jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote, odišiel som pod obrovským tlakom, nebolo už ďalej možné konať inak, takže moje rozhodnutie bolo z tých, keď vlastne ani nemáte na výber, ak chcete prežiť. A nakoniec som pragmatik, viem analyzovať a vyhodnotiť riziká a riešiť krízové situácie, nechcel som už ďalej vystavovať ohrozeniu mojich blízkych rodinných príbuzných, priateľov a kolegov, samozrejme mám aj „poistky” v prípade, že by sa niečo zlé stalo… No a taktiež, chcem robiť iba veci, ktoré majú zmysel a prínos pre občanov, pre spoločnosť, pre políciu či pre Slovenskú republiku. Práca policajného pridelenca je samozrejme veľmi lukratívna, a to z viacerých ohľadov. Rok na Balkáne bol skutočne pre mňa aj profesionálne veľmi obohacujúci a významný. Policajnú spoluprácu opakovane veľmi pozitívne hodnotil aj tamojší podpredseda vlády a minister vnútra Srbska Dr. Nebojša Stefanovič, ale i srbskí policajti – kolegovia, priatelia a dokonca i naši krajania žijúci v Srbsku. Avšak, bohužiaľ, musím aj konštatovať, že Ministerstvo vnútra SR a Prezídium policajného zboru doma na Slovensku takmer každú moju aktivitu negovalo, lebo „MÁLIK“… podotýkam bohužiaľ, takto mi to v skutočnosti zasa kolegovia na Slovensku medzi štyrmi očami s ľútosťou potvrdili. Minimálne dvakrát bolo dokonca dohodnuté a pripravované bilaterálne stretnutie na ministerskej úrovni, čo sa však nikdy neuskutočnilo. Nakoniec už som sa často aj cítil trápne pred srbskými partnermi. Takže toto všetko ovplyvnilo moje rozhodnutie predčasne a opäť raz na vlastnú žiadosť ukončiť moje policajno-diplomatické pôsobenie. Dokonca skutočne môžem potvrdiť, že je na tejto pozícii aj vysoké finančné ohodnotenie a iné benefity, rádovo v tisíckach eur. Avšak v živote, v polícii som sa naučil, že sú situácie, kedy aj na úkor svojho komfortu a osobných výhod je nutné uprednostniť vyšší princíp a skutočné hodnoty. Vrcholom zla a poslednou kvapkou však bolo prenasledovanie a degradovanie mojich bývalých kolegov zo strany nového vedenia Policajného zboru, pričom ide o skúsených špecialistov, ktorí dlhé roky až desaťročia pre občanov Slovenskej republiky nasadzovali svoj život a dosahovali aj významné úspechy i na medzinárodnej úrovni. Keď sa teda začalo s kariérnymi popravami a čistkami mojich bývalých spolupracovníkov, došlo k bezprecedentnému odhaľovaniu pravej totožnosti legalizantov, čo sa nikdy nestalo za vyše dvadsaťročnú históriu pôsobenia spravodajského útvaru, za žiadnej vlády, za žiadneho ministra vnútra i keď sa prežívali rôzne turbulentné obdobia, rozhodol som sa skončiť. V takej polícii som už nechcel vykonávať štátnu službu, to už nie je polícia, do ktorej som pred mnohými rokmi vstupoval a skladal služobnú prísahu. Nakoniec kompletný zoznam príslušníkov spravodajského útvaru, zoznam ich pravých aj krycích mien, dokonca všetkých čo aj v minulosti na útvare pôsobili a už dávno svoju činnosť ukončili, sa dostal podľa môjho názoru absolútne protiprávnym spôsobom k rôznym neoprávneným osobám a dokonca i samozvaným bezpečnostným expertom, prepojeným na súčasne vedenie Policajného zboru. Vykonanou reorganizáciou došlo k zlúčeniu absolútne nesúvisiacich špecializovaných útvarov, a tým pádom aj de facto k zániku spravodajského útvaru PZ, ktorý na Slovensku pôsobil asi 23 rokov. Nové vedenie vzniknutého špecializovaného úradu PZ sa oboznámilo a oboznamuje so všetkými spravodajskými a kriminálnymi informáciami aj 10 rokov a viac starými a vôbec sa pritom nedodržujú príslušné právne normy a zákony upravujúce manipuláciu s utajovanými písomnosťami, kde je vo všeobecnosti nutné, aby sa každá osoba, ktorá sa s takouto písomnosťou oboznámila na túto aj podpísala a uviedla presný čas, kedy sa s ňou oboznámila a iné. Doslova a dopísmena sa neoprávnene a bezdôvodne otvoril a odkryl poznatkový fond tohto spravodajského útvaru za celú dobu jeho existencie, čo môže mať za následok ohrozenie života a zdravia príslušníkov tohto útvaru, dokonca aj takých, ktorí tam už roky neslúžia. Pričom cieľom bolo údajne zistiť a identifikovať kto a aké konkrétne zistil spravodajské a kriminálne informácie o osobách Lučanský, Zurian a iní. Tieto informácie boli zistené v kriminálnom prostredí od osôb, ktoré ich priamo od menovaných počuli, avšak z obavy o svoj život a zdravie zatiaľ nechcú o skutočnostiach vypovedať, ale verím, že príde čas. Toto sa dostalo za všetky hranice a sme s bývalými kolegami rozhodnutí to aj právne napadnúť a predložiť dôkazy a aj svedecké výpovede, avšak až vtedy, keď budú orgány zabezpečujúce právo v Slovenskej republike skutočne dôveryhodné a nezávislé. Lebo súčasný stav týchto orgánov je tragický, proste totálna fraška, trápne divadlo a svedčia o tom aj údaje o dôveryhodnosti polície a justície, ktorá je na absolútnom dne od vzniku Slovenskej republiky. Jednoducho políciu, prokuratúru, súdy civilné aj vojenské spravodajstvo, národný bezpečnostný úrad a aj mnohé ďalšie orgány vymáhajúce právo sú ovládané politickými stranami, záujmovými skupinami a oligarchami, ktorí si ich podelili, sprivatizovali vplyv v týchto orgánoch a oni nominujú ľudí do týchto štátnych orgánov. Dôsledky tohto stavu vidieť takmer denne v uniknutých komunikáciach, nahrávkach a najmä v nadpráci vo vzťahu k opozičným politikom a na druhej strane v „zlej koordinácii medzi prokuratúrou a políciou” keď treba stíhať „našich ľudí”. Nie ich bohorovné vyhlásenia, pekné marketingové reči, ale ich činy a konanie hovoria za všetko celkom jasne.
Pritom v poslednom čase všetci počúvame „padni komu padni”, a že za vlády Smeru bol odsúdený Černák, Bašternák a za policajného prezidenta Milana Lučanského bol stíhaný Kočner, objasnená vražda novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Černák viedol veľmi silnú organizovanú zločineckú skupinu, ale predsa už vtedy a aj dnes je potvrdené množstvom dôkazov a svedeckých výpovedí, že zároveň s ním sa nerozdielne podieľali na vraždení a užívali si korisť aj Kaštan, Kán a iní. Je skutočne „víťazstvom” spravodslivosti, že dnes z nich sedí na doživotie len samotný Černák a teda aj Kaštan na niekoľko rokov, ale iba preto, že naďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Kán je dodnes na slobode čo je nepochopiteľné, ale hovorí sa ako v kriminálnom, tak i v policajnom prostredí, že Kán vyhlasuje, že keď pôjde sedieť, pôjdu aj iní za ním, lebo tam údajne došlo k obchodu Lučanského a prokurátora Šufliarskeho s ním, že ak usvedčí Černáka, nikdy do väzenia nepôjde a podnikateľské aktivity sa prerozdelia. Teraz je však v inej veci, aj keď zatiaľ len na na prvom stupni odsúdený za vraždu na 8 slovom osem rokov. Tak uvidíme, keď bude mať polícia a prokuratúra skutočné voľné ruky i keď nemajme ilúzie, išlo im o premlčanie skutkov a taká bola vraj aj táto „dohoda s Milanom“. No myslím si, že tak ako vtedajší mafiáni si platili policajtov a mali prepojenie na špičky politického života, tak to pokračovalo, ale oveľa sofistikovanejšie až do dnešnej doby. Otriasli tým iba rozsiahle občianske protesty po kauze GORILA a po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. To, že práve v týchto časoch bol obvinený a potom aj väzobne stíhaný, teda zatvorený Kočner a neskôr objasnená vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice a následne teda tiež zatvorení a súdení páchatelia je iba o tom, že keď už nemáte kam ustúpiť, musíte zavrieť aj svojich kumpánov, lebo inak príde rad na vás. Mnohí, čo koristili z Kočnerovej kriminálnej činnosti a využívali ho na rôzne špinavé účely, keď videli, že už sa mu nedá pomôcť, tak sa rozhodli hodiť ho cez palubu, keď sa ich „červená jachta” začala potápať. Kočner mal toľko masla na hlave, že keby boli skutočne chceli, tak ho mohli obviniť a zatknúť už dávno. K tomu, že sa to v júni 2018 napokon stalo kompetentných dotlačila skôr bezvýchodiskovosť situácie a významné občianske protesty ako nejaké nové dôkazy proti Kočnerovi. Pamätám si osobne, vyjadrenie jedného z najvplyvnejších funkcionárov NAKA, ktorého Lučanský veľmi obhajoval a chválil za pracovné výsledky, ktorý veľmi znepokojene a vystrašene niekoľko dní po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice povedal: „Asi budeme musieť zavrieť Kočnera, nejako sa predsa musíme vykúpiť, lebo inak pozatvárajú nás všetkých”, no a onedlho sa aj stalo a určite o tom budem po zákonnom poučení viac vypovedať, keď sa odpolitizuje polícia, prokuratúra a vznikne nová inšpekcia MV SR. Bola to proste súhra okolností a ako som už povedal, nemali už kam stúpiť, tak preto aj odsúdenie Bašternáka, ale preboha, po akej dlhej dobe a za akých okolností a obštrukcií. Pre koalíciu Smer SD – SNS – MOST-HÍD to začalo byť po vražde Kuciaka a jeho snúbenice existenčne nebezpečné, prebiehali občianske protesty a potrebovali niečím nakŕmiť dav, ľudí, verejnú mienku.
Prečo to nespravili už skôr, veď kauza zmenky sa ťahá niekoľko rokov?
Lebo pre nich Kočner robil špinavú nadprácu a samozrejme im aj platil. Politikom, sudcom, prokurátorom aj policajtom, a nie len Jombíkovi a Barochovskému, ktorí všetky jeho kauzy vyšetrovali v jeho prospech, ale aj mnohým na vyšších pozíciách, platil proste ich „systém“.
Ako za takýchto podmienok mohli poveriť vyšetrovaním vraždy Kuciaka a Kušnírovej policajta Petra Juhása?
No, niekoho predsa poveriť vedením vyšetrovacieho tímu museli, možno si mysleli, že je mladý, neskúsený, že to nezvládne a bude sa pýtať nadriadených. On to však ustál vo vzťahu k nadriadeným a vykonával si svoju prácu spolu so svojimi kolegami zodpovedne, kvalitne a čestne a je treba povedať aj to, že keď sa policajná práca takto vykonáva, prinesie aj výsledky. Všetkým policajtom a prokurátorom, ktorí sa podieľali na objasnení tohto skutku bezpochyby patrí česť a vďaka a zaslúžili by si aj šancu na pokračovanie vo svojej práci. Myslím si, že táto dvojnásobná vražda bola objasnená vďaka štandardným policajným postupom, policajti si overili záznamy z bezpečnostných kamier, analyzovali obrovské množstvo dát, vyhodnotili množstvo digitálnych stôp, spolupracovali so spoločnosťami ako Google a iné, no a keď vyjdú tri-štyri IP adresy a tie si spojíte s bývalým policajtom a bývalým vojakom a podobne, tak sa musíte dopracovať k tomu istému výsledku nech je šéfom polície ktokoľvek. Možno aj keby zostal policajným prezidentom Tibor Gašpar, ani on by nemal silu to zastaviť, tie dôkazy boli také silné. Táto vražda sa vyšetrila nie vďaka vedeniu polície a prokuratúry, ale napriek nim, tak ako to už bolo niekoľkokrát povedané.
Na začiatku to ani nevyzeralo, že Tibor Gašpar to chce vyšetriť.
Nestálo to na ňom a v určitom štádiu už bol aj bezmocný. V bezpečnostných zložkách predsa všetci okrem Braňa Zuriana (vyjadrenie v rozhovore v Denníku N) a Kaliňákovej a Sakovej inšpekcie MV SR (nekonali voči Bödörovcom v polícii) všetci vedeli o tom kto je Noro Bödör a ako mocensky ovláda časti polície, NAKA, ale i SIS a iné štátne orgány a samozrejme aj osobu Tibora Gašpara, ktorý ho podľa mojich informácií musel a asi aj dodnes musí poslúchať. Ja som práve kvôli Gašparovi a Lučanskému odišiel z postu prvého viceprezidenta PZ, lebo mi Gašpar takmer každodenne klamal do očí a negoval všetky moje snahy o zmeny v Policajnom zbore, pričom aj o činnosti Lučanského som pripravený vypovedať, ale až pred dôveryhodnými orgánmi po ich očistení. Konflikt s Gašparom vyvrcholil práve po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, kedy výslovne zakázal ústrednému operačnému stredisku informovať mňa a viceprezidentov Krčmárika a Ábela o tejto udalosti. Nastavené je to tak, že vedeniu Prezídia PZ o závažných udalostiach príde správa. Dostal som počas tej noci sms, že vo Veľkej Mači sú v rodinnom dome dve mŕtve osoby, strelné poranenie, muž a žena. Takýchto vrážd a následných samovrážd, väčšinou z hádok, či žiarlivosti je viac, preto som tomu neprikladal dôležitosť. Až ráno, keď som prišiel do práce som sa dozvedel, že išlo o novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, ktorý odkrýval aj Kočnerove biznisy, avšak písal aj o samotnom Gašparovi. Aj som to Gašparovi vytkol, ale on tvrdil, že nič iné a inak by som neurobil ako to, čo sa vykonalo (samozrejme až neskôr vyšlo najavo, čo všetko sa pokazilo). Povedal som mu vtedy, že by som asi niečo urobil inak, lebo na rozdiel od neho viem, kto bol Ján Kuciak a o čom písal. Bolo to prvý aj poslednýkrát, kedy sme na seba zvýšili hlas, odvtedy to už išlo veľmi rýchlo a presne v ten istý deň, keď Kaliňák podal demisiu a skončil ako minister vnútra, som skončil aj ja ako prvý viceprezident PZ, pre istotu ma ešte stihol odvolať z funkcie. Bolo to jednoduché aj pre nich, lebo už v septembri 2017 som požiadal o ukončenie pôsobenia vo funkcii a o preradenie do prípravy na policajného pridelenca a koncom roka 2017 som aj písomne požiadal o takého prevedenie. Nechcel som byť štatistom, ktorý na nič nemá dosah, nič nedokáže vyriešiť, zmeniť, zlepšiť. Kaliňáka som videl za celé svoje funkčné obdobie štyri-päťkrát, z toho dvakrát v divadle či na slávnostnej udalosti. Nikdy ma nechcel prijať, až jedenkrát, inak všetko riešil iba s Gašparom. Keď pochopíte, že vaša práca nemá zmysel, že ste len chybou v systéme, ktorý vás začne mlieť, vytvárajú na vás obrovský tlak, útoky, ohováranie, fabulácie až po krivé výpovede, je len otázkou času, kedy vás to zničí a vtedy je lepšie odísť a začať bojovať proti zlu inak.
Napokon rozpustili aj tím Petra Juhása a riaditeľ NAKA Branislav Zurian tvrdí, že to je tak v poriadku, lebo už nemá opodstatnenie.
Branislava Zuriana ako svojho dlhoročne zaviazaného podriadeného kolegu si prevelil Lučanský z úrovne Okresného riaditeľstva Poprad na NAKA do riadiacej funkcie, keď sa už schyľovalo k objasneniu Kuciakovej vraždy, boli stotožnení podozriví a už sa len pripravovala samotná realizácia spáchanej trestnej činnosti. Bolo to v záverečnej fáze, aby si spravil na dlhodobej práci iných PR a aby bol do budúcna ešte viac zaviazaný a vždy poslušne plnil želania Lučanského. Paradoxne Lučanský takto nesystémovo bez akéhokoľvek výberového konania obsadil množstvo iných funkcií v Policajnom zbore a na inšpekcii MV SR a až potom zaviedol nariadenie o kariérnom postupe v Policajnom zbore, aby tam svojich ľudí zabetónoval. No a čo sa týka zrušenia Juhásovho tímu, je to absolútne účelový a bezprecedentný krok, pričom škodlivé následky tohto konania sú, bohužiaľ, nezvratné a každý súdny človek, dokonca aj úplný laik vie, že Juhásov tím by opodstatnenie mal, lebo z vyšetrovania dvojnásobnej vraždy vyplynuli aj iné podozrenia. A kto iný ich mohol vyšetriť lepšie ako zohratý, overený, dôveryhodný tím, ktorý v tom mal najlepší prehľad? Myslím si, že toto dobre okomentovali aj kolegovia zo zahraničia, kde proti mafii bojujú efektívne celé roky a vyjadrili sa kriticky. Sám som bol v minulosti členom viacerých špecializovaných tímov na Černáka a spol., Mellovci a spol. a množstvo iných, dokonca aj spolu s Lučanským a nikdy sa nestalo, ani počas obdobia mečiarizmu, aby tak rýchlo boli rozpustené obdobné tímy, najmä keď z ich činnosti vyplynulo množstvo ďalšej trestnej činnosti. Veľa sa toho zmení, keď sa takýto tím rozpustí, napr. dozorový prokurátor, rozkúskovanie trestnej činnosti a podobne.
Juhásovi dali nakoniec vyšetrovať podozrenie z podplácania ministrov súčasnej vlády. Môže tu niečo dosiahnuť?
Áno. Môže sa dosiahnuť to, že sa nakoniec ukončí vyšetrovanie bez toho, že by bolo možné vzniesť konkrétnej osobe obvinenie z trestného činu a tak ďalej a tak ďalej. Nenájde sa predsa nikto iný, kto by to potvrdil, iba jeden svedok, ktorý je predsa odsúdený zločinec, ale tak to už na Slovensku chodí. Najskôr v prípade, keď nám to vyhovuje, tak svedkovi veríme, je dôveryhodný, keď niekoho usvedčuje a potom v druhej polovici svojej výpovede sa mu už nedá veriť a určite si účelovo vymýšľa a klame, taký je prípad svedka Černáka, Andruskóa a podobne. Je to proste absurdné. Takže si myslím, že sa asi nič nepodarí preukázať, lebo teraz to už majú pod kontrolou. Okrem Andruskóa si asi radšej nebude nikto nič pamätať. Ale veľmi držím kolegom policajtom palce.
Ako taký Kočner mohol držať v hrsti toľkých vplyvných ľudí. Naozaj len tým, že nemal zábrany aby ich vydieral a mal dosť peňazí na to, aby si ich kúpil?
Takýchto Kočnerov je na Slovensku viac, každý región má svojho, ktorý tam ovláda políciu, súdy, prokuratúru prípadne komunálnych politikov. Akurát, že nie sú možno až takí exhibicionisti, mediálne známi a robia svoje špinavé kšefty, najmä teraz už opatrnejšie, ale obyčajní ľudia v regiónoch vedia svoje, ale tiež majú strach. Kočner mal drzosť ísť aj do takých vecí, do ktorých by iní nešli, on sa doslova vyžíval v hrabaní sa v špine. Pohyboval sa v podnikateľskom, politickom, policajnom a najmä aj v kriminálnom prostredí. Nikam možno nepatril úplne, ale bol hnacou silou celého ich prehnitého systému. Jednoducho vedel, čo na ľudí platí. Vybavil, zariadil, zaplatil, keď inak nešlo kompromitoval a vydieral, ale najradšej korumpoval, veď väčšine jeho pomocníkov stačilo „vianočné” či „nejaké euro”, prípadne zaplatiť dovolenku. No osobne si myslím, že tie väčšie sumy z kriminálnej činnosti smerovali cez sieť zahraničných firiem, bánk a účtov v týchto bankách niekam vyššie. Uvidíme, ale som presvedčený, že systém je prehnitý omnoho hlbšie ako nám to zatiaľ ukazujú Kočnerové mobilné telefóny, nahrávky, poznámky a dokumenty, to je len ten viditeľný hnus (hnis) na povrchu ich systému.
S vami sa nesnažil skontaktovať?
Boli také náznaky v minulosti, ale ja som sa s ním nikdy osobne nestretol, nekomunikoval, netelefonoval ani nepísal. Počas svojej štátnej služby som spoznal a stretol obrovské množstvo zločincov, ale vždy som absolútne jasne deklaroval smerom ku kriminálnemu, ale i bezpečnostnému prostrediu, že sa stretnem s kýmkoľvek kto chce prispieť informáciou, alebo službou v prospech policajného zboru, resp. štátu, alebo kto je sám poškodený nejakou trestnou činnosťou, je vydieraný, korumpovaný, ohrozený alebo sú inak ohrozené jeho práva, prípadne je ohrozený iný záujem chránený zákonom a toto v Kočnerovom prípade nikdy nehrozilo a tu to vždy aj skončilo. Jednoznačne sme boli odjakživa vždy, každý na inej strane barikády.
Viedli ste spravodajské oddelenie Prezídia policajného zboru. Vedeli ste o tom, aký je Kočner nebezpečný? Lebo teraz všetci hovoria, že by si to o ňom nikdy nemysleli a všetky tie jeho reči brali ako chválenkárstvo.
Moje prvé slová po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice boli, že určite je za tým Kočner, lebo on je až taký hlupák a až tak bez škrupulí, že je to schopný zorganizovať. I keď spočiatku boli rôzne verzie, ukázalo sa, že moje tušenie ma neklamalo. Bezpečnostné zložky samozrejme celé roky vedeli čo je Kočner zač, veď už od čias, keď bol policajným viceprezidentom a neskôr aj prezidentom PZ Jaroslav Spišiak, bol predsa Kočner aj v zozname záujmových osôb, ktorý dokonca unikol na verejnosť, a to je nepopierateľný fakt.
A bol aj sledovaný ako záujmová osoba?
Nie je možné sa k tejto otázke jednoznačne vyjadriť, pretože môže ísť o utajovanú skutočnosť, ale vo všeobecnosti je možné konštatovať, že z kapacitných dôvodov nie je možné sledovať všetky záujmové osoby a prioritu vždy určujú nejakí zodpovední manažéri na rôznych riadiacich a organizačných úrovniach v Policajnom zbore, ale nevyzerá to tak, že by bol Kočner prioritou ako záujmová osoba, do vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice to vyzerá skôr naopak, že bol chránenou osobou.
A teraz sú už v policajnom zbore nastavené priority správne?
K tomu sa nedokážem vyjadriť pretože to neviem, môžem hodnotiť len to čo vnímam z vonkajších zdrojov, teda na jednej strane mediálne PR polície a na druhej strane to čoho sme všetci denne svedkami a samozrejme z osobných rozhovorov s ľuďmi z bezpečnostnej komunity a bývalých kolegov, priateľov aj zo zahraničia, no a tí hodnotia stav v polícií a v spravodajských službách, za najhorší od čias mečiarizmu alebo dokonca najhorší od vzniku SR, vládne tam vraj atmosféra zastrašovania, zvýhodňovanie lojálnych príslušníkov a trestanie tých druhých, autocenzúra a množstvo ďalších negatívnych javov spôsobených nekompetentnosťou, spolitizovaním a snahou vyšetrovať či skôr nevyšetrovať rôzne udalosti posledných rokov čo občas vidíme aj v publicistických reláciách, ako boli príspevky trestaných policajtov v relácii REFLEX, alebo v niektorých investigatívnych článkoch printových médii, prípadne nadácii ako napr. Zastavme korupciu a podobne. Podľa mňa, keby boli priority policajných a bezpečnostných manažérov nastavené správne, nemuseli by prácu orgánov vymáhajúcich právo na Slovensku suplovať redaktori, novinári, občianski aktivisti, dokonca i mnohí opoziční politici či nadácie, alebo záujmové a profesijné združenia ako UNAS a podobne. Všetkým tým, čo sa angažujú a takto prispievajú k zlepšeniu života patrí úcta a vďaka a častokrát sa im bohužiaľ dostane zo strany štátu iba šikany a perzekúcie. To je nutné zmeniť, polícia nemôže fungovať bez spolupráce s občanmi a spomínanými subjektami, treba rozoznávať elementárne zlo a dobro.
Prebehla reorganizácia rôznych útvarov polície, reorganizácia NAKA a ešte ďalej Lučanský avizuje reorganizácie, ako to hodnotíte?
Nedisponujem potrebnými podkladmi a informáciami, ale z toho čo som zachytil z mediálnej PR prezentácie polície a od bývalých kolegov mám zásadné výhrady k čistkám, ktoré prebehli a prebiehajú v policajnom zbore a sú nazývané reorganizáciami s pozitívnymi prívlastkami, ako zefektívniť a zlepšiť činnosť polície. Myslím si, že bolo absolútne kľúčové a dôležité sa zbaviť Bödörovcov v polícii, i keď je zaujímavé, že v spravodajských službách zostávajú v najvyšších pozíciach ako šéfovia technickej sekcie na SIS, ktorá údajne má v gescii odpočúvanie a sledovanie a podobné činnosti. Je však nepochopiteľné, prečo sa tak nedialo, keď Lučanský šéfoval inšpekcii a mal na to omnoho viac dôvodov a možností, predsa to bola jeho priama zodpovednosť. K samotnej reorganizácii NAKA sa teraz napríklad za Lučanského vytvorilo také líniové riadenie NAKA, že v každom regióne východ, stred, západ a Bratislava je jeden šéf, u ktorého sa zbiehajú všetky informácie a podľa Lučanského aj zodpovednosť, tak uvidíme ako sa raz budú zodpovedať. Podľa mňa bol z pohľadu riadenia lepší a z pohľadu úniku informácií aj bezpečnejší model, keď boli v regióne štyri samostatné autonómne jednotky. Prvá protidrogová (ktorá veľmi výrazne oslabila po reorganizácii i keď bola poddimenzovaná, akoby drogová trestná činnosť nebola problém, s čím sa nedá súhlasiť a zbavili sa aj dlhoročných nepohodlných špecialistov, ktorých rozhádzali na okresy a až obvodné oddelenia PZ a odchádzajú samozrejme mnohí do civilu čo je nenahraditeľná škoda). Ďalej jednotka finančnej polície (mimochodom, tá ktorá ako prvá začala skutočne odkrývať aj Kočnerové podvody a tá tiež výrazne oslabila napr. približne z počtu 16 kriminalistov a 12 vyšetrovateľov v regióne na počty 10-12 kriminalistov a 10 vyšetrovateľov, pričom už pred reorganizáciou NAKA kapacitne nestíhali robiť množstvo trestnej činnosti z dôvodov zdĺhavosti a zložitosti prípadov, tak ich počet bol ešte znížený, no ako budú stíhať teraz) Podobne aj jednotky boja proti korupcii, pričom musia o všetkých podozreniach v zárodku informovať nadriadených a teda kým dôjde k nasadeniu ITP a podobne, tak zrazu všetká protispoločenská činnosť prestane a nie je teda možné ju zadokumentovať . Potom sú samozrejme policajti trestaní za slabé výsledky, taký zvláštny začarovaný kruh, však? No a výrazne posilnená personálne aj materiálne bola len protizločinecká jednotka, škoda len že na úkor iných spomínaných jednotiek a aj celkom nepochopiteľne z môjho pohľadu, lebo historicky sa vývoj kriminality niekam aj na Slovensku posunul a nevyzerá to tak, že by nám tu vo väčšom meradle pôsobili organizované skupiny páchateľov, pokiaľ práve nehovoríme o ekonomickej, finančnej kriminalite a korupcii, kde sú príslušné spomínané oslabené jednotky NAKA, tak akokoľvek by sme v takto vykonanej reorganizácii chceli hľadať efektívnosť, zlepšenie či reakciu na nové trendy v kriminalite, určite ich tu nikde nenájdeme a absentujú pri nej základne princípy logiky a zohľadnenia faktov. Z takejto reorganizácie je skôr zrejmá snaha o úplne mocenské ovládnutie NAKA a špecializovaných útvarov PZ a možno až doslova ich spomalenie, či znefunkčnenie vo vyšetrovaní najmä korupcie a ekonomickej, finančnej či daňovej kriminality. Boli obsadené kľúčové pozície, opakujem bez výberových konaní, a lojálni regionálni šéfovia môžu už v zárodku zastaviť nepohodlné vyšetrovanie, A keďže sa u nich zbiehajú všetky informácie, stačí mať ako sa hovorí „svojho” riaditeľa v regióne, predtým to boli štyria samostatní riaditelia a v konečnom dôsledku aj z teórie mamažmentu poznáme, že takýto princíp riadenia sa využíva iba pri riadení jednoduchých systémov čo NAKA širokým záberom problematík ktoré rieši určite nie je. O vykonaných auditoch a reorganizácii by sa dalo diskutovať ešte veľmi veľa, ale na odbornej úrovni a môže to byť téma ďalšieho rozhovoru.
Čomu za takýchto podmienok môžeme vďačiť za to, že vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa predsa dotiahlo do konca?
Občanom, novinárom a najmä občianskym protestom, teda spoločenskému tlaku, ktorý im nedal dýchať a nedovolil odstaviť vyšetrovateľa Petra Juhása a jeho kolegov. Podľa mojich informácii mali oligarchovia na Slovensku iba dvakrát skutočné obavy, a to prvýkrát pri protestoch GORILA a druhýkrát pri protestoch po vražde Jána a Martiny, to predsa o niečom svedčí.
Ale aj na stíhanie bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku bol veľký spoločenský tlak. V tomto prípade nestačil?
Bohužiaľ, v tomto prípade už nebol spoločenský tlak taký intenzívny a vyšetrovanie, bohužiaľ, neviedol tím vyšetrovateľa Petra Juhása, prečo asi? Trnku mali a mohli podľa mňa obviniť a väzobne stíhať už koncom roka 2018, keď sa dostala polícii do rúk nahrávka rozhovoru medzi ním a Kočnerom, kde ho Kočner zvozil pod čiernu zem. Policajti predsa dali spracovať odborné vyjadrenie, resp. možno znalecký posudok z fonoskopie, ktorá potvrdila, že nahrávka je autentická (a tu je dôležitý dátum tohto posudku, lebo už odvtedy mohli konať) a údajne NAKA vraj aj mala pripravenú akciu na zatknutie Trnku, ale sú informácie, že práve Lučanský to zastavil s tým, že to treba lepšie, citlivejšie pripraviť, lebo Trnka pije, je už vraj neškodný a naopak hrozí, že spácha samovraždu. On je asi skutočne teraz labilný, a keby ho vtedy zavreli, možno by bol vypovedal veľmi kľúčovo, pretože mu prešlo cez ruky veľmi veľa citlivých káuz a to bol asi aj kameň úrazu, teda dôvod nekonania, resp. zlej koordinácie polície a prokuratúry v jednej z najdôležitejších káuz v našich novodobých dejinách. Toto sa snažili nahovoriť aj pani prezidentke Zuzane Čaputovej a aj celému národu. Je to skutočne nehorázne. No dnes už je preč moment prekvapenia, aj on už je inak nastavený, lebo všetci mali dosť času mu odkázať čo všetko sa môže stať, keď začne rozprávať. Treba si len pre poriadok možno pripomenúť, že polícia sa rozhýbala, i keď len naoko, až koncom roka 2019 a to až po medializácii a zverejnení predmetnej nahrávky a potom sa niekto čuduje, že unikajú takéto materiály, celkom to chápem. A nezabudnime aj na roky 2008 až 2010, kedy mali Trnka, Šufliarsky a Lučanský k sebe veľmi blízko a vzájomne sa podporovali PR tlačovými konferenciami o úspechoch v kauze Černák, čo sa však dialo za oponou na Generálnej prokuratúre už dnes vieme všetci. Vraj, preto tam je taká obava z toho čo všetko by mohol Trnka vypovedať…
Bude ešte zatknutý?
Už nie som si istý samotným účelom takéhoto teatrálneho zatýkania či ďalších zabezpečovacích úkonov po takom dlhom čase. Myslím si, že mu mohli dávno vzniesť obvinenie a až potom ho zbaviť mlčanlivosti, takto to je len skutočne trápne divadlo. Hovorí sa v bezpečnostnom prostredí, že tých nahrávok z jeho kancelárie existuje oveľa viac a čo nahrávka to trestný čin. Tak si položme otázku, že na čo sa ešte čaká? Ale predsa ľudia, čo na tých nahrávkach účinkujú, nepôjdu navzájom po sebe, veď to sú všetko kamaráti z jácht, ich manželky chodili spolu nakupovať do Viedne, Prahy či Milána, prípadne oni sa spolu opíjajú.
Po všetkých tých informáciách, ktoré za uplynulé dva roky vyšli najavo, človek nadobúda presvedčenie, že tento štát riadi skupina kamarátov, ktorí profitujú z eurofondov, vyhrávajú štátne zákazky a potom spolu oslavujú a dovolenkujú na jachtách.
Áno, a potom odrazu zistíte, že všetci sa ocitnú vo vysokých funkciách, nadobudnú zvláštnym spôsobom luxusné domy, byty, apartmány a nejako rýchlo zbohatnú. Na spoločné dovolenky a oslavy už nechodia alebo veľmi utajene, to si už dávajú pozor, aby nemohli vzniknúť fotografie, ktoré ich skompromitujú. Sú opatrnejší, ale inak všetko funguje tak, ako pred tým. Opäť si napríklad treba pripomenúť veľmi dobrý dlhoročný kamarátsky vzťah Lučanského a Počiatka, ale predsa padni komu padni, len akosi nie všetkým padá…
Štyri roky ste viedli špecializovaný útvar prezídia policajného zboru, bolo to za vlády Smeru, ale v polícii ste boli dvadsaťosem rokov. Kedy vám došlo, že je tu všetko riadené najsilnejšou vládnou stranou?
Bohužiaľ, už niekedy v 90-tych rokoch počas mečiarizmu bolo jasne vidieť prerastanie organizovaného zločinu do politiky, ale až okolo roku 2000 som si začal uvedomovať, že všetko v bezpečnostných zložkách a v polícii ovláda a, bohužiaľ, nie vždy správnym smerom, tá ktorá politická strana. Všetky to vždy robili, čím viac času mali, tým to bolo horšie. Možnosť vybudovať si také pevné väzby v štáte je priamo úmerná dĺžke vládnutia. Pravicová vláda nikdy nemala toľko času, ale možno by si vybudovali podobné štruktúry. Je to o tej našej slovenskej mentalite či náture, my sme jednoducho všetci známi a priatelia, potrebujeme si navzájom pomáhať a vybavovať. Za dvanásť rokov vo vláde si tu Smer vybudoval taký červený betón, že sa to bude veľmi ťažko rozbíjať. Za tie roky sa aj v polícii vystriedalo veľmi veľa ľudí, a oni prijímali najmä svoju krvnú skupinu. Je mi až smutno, keď počujem, ako politici a novinári hovoria, že väčšina policajtov sú slušní ľudia. Žiaľ nie je to asi až tak celkom pravda, ale musíme veriť, že to bude lepšie. Takéto mocensko-politické kupčenie praje ľuďom ako Lučanský, lebo on si za každej vlády našiel svoje miesto a aj dnes si už hľadá kontakty a podporu v opozičných stranách. Poznám ho dvadsaťpäť rokov a myslím si, že vyhovuje len oligarchom a rôznym záujmovým skupinám, prípadne niektorým politikom, ale nemôže vyhovovať čestným a poctivým policajtom a občanom.
Vyšetrovalo sa to niekedy?
Formálne možno áno. Ale vždy sa to uzatvorilo tým, že sú to výpovede nedôveryhodných zločincov, ktorí mu chcú uškodiť. Keď to bola informácia nejakého policajného útvaru a poslali ju na inšpekciu, vždy to išlo do stratena ako výmysel a ohováranie. Lenže ľudia, ktorí žijú v Martine a v jeho okolí vedia, kde je pravda. Tí ľudia sa právom stále pýtajú, ako prišiel Lučanský k toľkým majetkom. Sú tu obrovské pochybnosti a povedal by som, že sú odôvodnené, avšak preverovanie pôvodu majetku musia vykonávať skutočne nezávislé orgány.
Dom na Floride sa asi nedá kúpiť len tak?
Neviem podrobnosti, ale vidíte, že sa dá. Ale to nie je jediná hodnotná nehnuteľnosť, ktorú vlastní alebo užíva. On sám deklaruje, že dom, ktorý má v Martine, stál 330 tisíc eur, ale remeselníci, ktorí na ňom robili, odhadujú jeho hodnotu na jeden až dva milióny, ale stále je toho oveľa oveľa viac, myslím si, že čas ukáže a ľudia budú aj vypovedať. Poznám napríklad jedného jeho bývalého spoločníka v podnikaní, aha ale veď policajti podnikať nesmú, no ako hovorím, že čas ukáže…
Napriek všetkému sa zdá, že Lučanský má plnú podporu koalície aj niektorých opozičných strán ako Sme rodina a PS Spolu, dokonca mu po prepustení Dobroslava Trnku vyjadrila dôveru aj prezidentka Zuzana Čaputová. Ako si to vysvetľujete?
Viete mnohých prekvapuje, že bývalý tím bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica po nástupe na ministerstvo vnútra dosť tlačil na to, aby ľudia ako Lučanský, Mičieta, Ševčík opustili rady polície a dnes je všetko inak, plne podporujú Lučanského a dávajú mu 100 bodov zo 100, tak to nakoniec zhorí iba na pánovi Lipšicovi a Spišiakovi, veď je známe, že títo odídenci podávali aj žaloby a až na intervenciu Kaliňáka ich stiahli. No ako hovorím čas ešte ukáže množstvo zvláštnych prepojení a spojení, ich motivácie a význam. Samozrejme, čo sa týka pani prezidentky Zuzany Čaputovej, viem si predstaviť ako jej Lučanský vysvetľoval, ukazoval analýzy a zdôvodňoval čo všetko sa urobilo, čo všetko sa ešte urobí, ako požiadali o zbavenie mlčanlivosti a bez toho to nešlo a tak podobne. V tomto je polícia na Slovensku za tie roky alibizmu skoro dokonalá, ako vysvetliť, že čo a prečo sa nedá urobiť alebo ako sa skutok nestal, a to môže znieť presvedčivo. Ale pravda to nie je, lebo policajti aj menej významne prípady neustále krok po kroku konzultujú s prokurátorom. Tam nie, že zlyhala koordinácia, ale koordinovali to veľmi dobre a práve tak, aby to skončilo takto a hodili to na vyšetrovateľku. Išlo podľa mňa len o odpútanie pozornosti v čase, keď sa začal súdny proces v kauze Kuciakovej vraždy a spomínal sa tam bývalý premiér Fico. Lučanský sa teraz tvári, že je pyšný apolitický policajný prezident a nie je pod vplyvom žiadneho oligarchu, ale to zasa raz nebude celkom pravda. Mne osobne povedal do očí, že bol s Jožom Brhelom, že sa stretol s Mirom Výbohom. Ďalej bezpečne viem, že už nejaké roky poľuje s Ivanom Kmotríkom a inými, dobre sa pozná s Beljajevom, Milanom Fiľom a mohol by som menovať ďalej. Do pozícií ho predtým nominoval Smer SD a ostatnýkrát ho nominovala SNS, ale teraz je určite spoločným nominantom SNS a Smeru SD. Otvorene mi z pozície šéfa inšpekcie opäť priamo do očí povedal, že nikdy nepôjde proti Robovi Kaliňákovi, lebo mu ako jediný pomohol po tom, ako ho v roku 2010 vtedajší minister vnútra Lipšic z polície vyhodil.
Aj vás nominovala SNS?
Áno, ale až neskôr som sa dozvedel, že sa takto dohodli politické strany pri zostavovaní vlády v roku 2016, nominovali ma však bez môjho vedomia, bez predchádzajúcej dohody, nikdy som o tom s nikým z SNS nerokoval, lebo som dovtedy ani nikoho zo SNS ani nepoznal a s Andrejom Dankom som sa stretol prvýkrát v živote až po ponuke od Kaliňáka, teda až pri mojom vymenovaní do funkcie 1.viceprezidenta PZ a pri tom stretnutí som mu aj jasne deklaroval, že ak sa ktokoľvek pokúsi ma nezákonne ovplyvňovať, tak funkciu okamžite zložím, čo zasa on tiež absolútne odmietol a to asi aj zabralo a od prvého dňa vo funkcii som bol sám vojak v poli bez akejkoľvek podpory od kohokoľvek. Ako som predtým uviedol, bol som pre nich chybou v systéme. S Andrejom Dankom sme sa videli tri-štrikrát počas môjho pôsobenia na Prezídiu policajného zboru. Nie som mu nič dlžný a ani nijako zaviazaný a on to vie.
Naozaj je na tom slovenská polícia tak zle, ako povedal Zoltán Andruskó vo svojej výpovedi pred súdom, že sa bál na ňu obrátiť, radšej sprostredkoval vraždu?
Určite to chápem a veľmi dobre tomu rozumiem čo je to nedôverovať polícii, inšpekcii, bezpečnostnému úradu a podobne. Mnohí sa boja svedčiť, pretože vedia, že sa o tom dozvie vedenie polície a posunie to tam, kam by nechceli a dôjde k ohrozeniu ich života. Sám som tiež preto aj požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru z dôvodu dlhodobého ohrozenia života a zdravia mojej osoby, mojej rodiny, blízkych spolupracovníkov a kolegov. Jednoducho viem o tom, že ma sledujú, odpočúvajú, monitorujú a neustále hľadajú dôvody aby ma mohli zdiskreditovať a kriminalizovať. Napísal som aj to že mám informáciu o tom, ako sú vedené tretie osoby k tomu aby o mne krivo vypovedali a absolútne nemám dôveru v prokuratúru a inšpekčnú službu ministerstva vnútra. Takmer na dennej báze dostávam rôzne odkazy, vyhrážky a sú prenasledovaní aj mnohí moji bývalí kolegovia,
Ale nič nemôžete dokázať?
Samozrejme, že teraz nie. Ľudia, ktorí ma upozornili a informovali odmietajú nateraz vypovedať, boja sa o svoj život a zdravie. Ani ja som nevypovedal, odmietol som vypovedať z dôvodu ohrozenia života a zdravia. Bohužiaľ, lepšie ako ktokoľvek iný si uvedomujem, že nie je kam sa ísť. Ľahšia verzia by bola, že to iba zmietnu pod koberec, ťažšia, že ma začnú kriminalizovať, mám s tým už niekoľkoročné konkrétne skúsenosti. Proste človek, ktorý sa dnes chce dovolať na Slovensku spravodlivosti, nemá kam ísť.
Vy ste v roku 2013 ako šéf spravodajského odboru polície žiadali taliansku prokuratúru o informácie o Antoniovi Vadalovi. Odpovedali vám?
Áno, získali sme informáciu, že Taliani, ktorí sú prepojení na Ndranghetu chcú za podpory vládnej strany Smer-SD podnikať na Slovensku a pravdepodobne podvodne čerpať eurofondy. Bolo to v roku 2013. S našimi informáciami sme vždy nakladali tak, aby sme neohrozili zdroj spravodajskej informácie. Rozhodol som, že požiadame priamo Talianov o verifikáciu našich zistení cez našu policajnú pridelenkyňu. Požiadal som ich o informácie k asi desiatim osobám, medzi nimi aj A. Vadalu. Asi po pár týždňoch prišla odpoveď, že meno Vadala je im známe, lebo Slovensko im ho vydalo v roku 2001 na základe medzinárodného zatykača. Bolo to celkom sklamanie, ale nevzdali sme sa, napísali sme opäť, že máme informácie, že sa táto skupina zaoberá pašovaním drog a má prenajatý sklad u slovenských colníkov, kde je však podozrenie na korupciu a pomoc pri kriminálnej činnosti.
Apropo, aj s tým skladom je nejako ticho?
Samozrejme. Čudoval som sa, keď ministerka Saková to niekde komentovala, že prečo sme ako polícia teda neupozornili colníkov, keď sme o tom vedeli. Neviem odkedy polícia zvykne upozorňovať podozrivých, že ich podozrieva, veď my sme ich podozrievali z korupcie. Z Talianska nám na naše ďalšie otázky už nikdy neprišla žiadna odpoveď, ale dnes už vieme, že Taliani na základe našich informácií začali vlastné vyšetrovanie, nasadili na Vadalu tajného agenta a ten dnes sedí za obchodovanie s drogami. Ale keď bol po vražde uverejnený článok Jána Kuciaka o Vadalovi, Taliani zistili, že na Direzione antimaffia existuje kvalifikovaná odpoveď na našu druhú žiadosť, tá sa ale ku nám nikdy nedostala. Nespomína si na ňu ani policajná pridelenkyňa, nemá to ani v spise, takže existujú len dve možnosť. Buď tú odpoveď Taliani založili a zabudli poslať alebo ju počas neprítomnosti policajnej pridelenkyne odovzdali na slovenskom veľvyslanectve niekomu inému, ten informoval ministerstvo vnútra alebo policajné prezídium, a oni to zlikvidovali.
Takzvané Kočnerovo komando – Peter Tóth, Miroslav Kriak, Štefan Mlynarčík – išlo vypovedať na políciu až osem mesiacov po vražde a všetci tvrdili, že si mysleli, že robia pre SIS. Je to uveriteľné?
Absolútne nie. Oni sa podľa mňa jednoducho nechali zlákať vidinou peňazí. Nemyslím si však, že by čo i len tušili, že Kočner chce dať zavraždiť Kuciaka, proste sledovali podľa zadania novinárov či politikov a hľadali na nich špinu a dostávali za to finančné prostriedky. Myslím, že dnes to už aj oľutovali a tie peniaze im nestáli za to ako si pokazili svoje mená. Mrzí ma len, že keď už pochopili a vedeli o čo ide čo sa stalo, mohli sa mi Peter Tóth, alebo Miro Kriak ozvať, našli by sme určite nejakú cestu a možno sa mohli získať lepšie dôkazy a nebolo by to také zložité. Našťastie situácia napokon skončila priaznivo čo sa týka objasnenia skutku. Tvrdia, že za čias Gašpara sa na políciu nemohli obrátiť, ale na mňa sa obrátiť mohli. Miro Kriak na súde vypovedal, že bol zástupcom sledovacieho útvaru SIS, tak predsa musel vedieť, že SIS takéto úlohy súkromným osobám nezadáva, bolo to iba jedenkrát v minulosti a o tom on vie, keď potom bol zavraždený Robert Remiáš. Práve o to ma to mrzí viac, že veľmi dobre viem o tom koľko práve Miro Kriak ľudsky i finančne pomohol Oskarovi Fegyveresovi. No taký je život.
Pravdepodobne mnohí tŕpnu, čo všetko ešte z Kočnerovej Threemy môže byť zverejnené.
Určite je takých ľudí ešte dosť, ale myslím si, že najzávažnejšie veci sú už upratané. Ani so zaistenými telefónmi sudcov vraj nie je najväčší problém komunikácia s Kočnerom, lebo to už dávno vymazali a vymenili si aj telefóny, ale mali v nich údajne nové prípady. No opäť až čas ukáže. Oni si nedávali pozor, veď boli súčasťou systému, žili v tom, že by vedeli o tom, keby ich odpočúvali. A teraz mali všetci dosť času, aby si najzávažnejšie veci vyčistili. Tak, ako v roku 1989 mali príslušníci komunistickej ŠtB čas na to, aby po sebe poupratovali, aj teraz bol dostatok času upratovať. Údajne aj Peter Tóth asi niektoré veci vyčistil pre Pentu – mám na mysli frekvenciu a pravidelnosť komunikácie Kočner – Haščák.
Čo si myslíte o tom, koľkí naleteli Kočnerovej volavke? To nemali ani šajnu, že takto sa zvyknú kompromitovať politici?
Tu nezlyhali len morálne a ľudsky verejní činitelia, ktorí so Zsuzsovou komunikovali, ale aj bezpečnostné zložky. Oni mali mať spravodajskú ochranu a aj ich intímne vzťahy by mali prejsť bezpečnostnou kontrolou. Keby to fungovalo, nemohli by pochybiť, lebo bezpečnostný aparát by to nedovolil, ale u nás si jednoducho každý vypisuje a stretáva s kým chce. Lebo oni už majú o sebe takú vysokú mienku, že uveria aj tomu, keď sa im len tak ponúkajú neznáme ženy. Ono to nie je len úbohé a trápne, ale aj nebezpečné a to si tu málokto uvedomuje.
V súdnom konaní vo veci vraždy Kuciaka a Kušnírovej je asi najzáhadnejšou osobou Norbert Bödör. Dodnes figuruje iba ako svedok napriek tomu, že podľa Threemy bol spojkou medzi Kočnerom a vedením polície. Má také kontakty na vedenie polície dodnes?
Samozrejeme, veď z Kočnerovej Threemy sa celé Slovensko dozvedelo, že „platí dohoda s Milanom“. Toho času asi v roku 2013, keď som Lučanskému, ako svojmu priamemu nadriadenému povedal, že nedoporučujem z dôvodu úniku informácii, aby spravodajské informácie zo spravodajského útvaru boli odstupované do Nitry, lebo končia u Bödörovcov na stole, tak hneď s tým utekal vyžalovať sa Gašparovi. Mal som potom od Gašpara dosť nepríjemné odkazy… Veď podľa článku Moniky Tódovej z Denníka N Kočner aj svojmu obhajcovi Parovi napísal „Lučanský vybavený, plná podpora”. A máte pocit, že sa niečo deje? Zasadá branno-bezpečnostný výbor, vyšetruje toto inšpekcia? No vôbec nič, hoci tieto orgány by mali konať ex offo.
Kde sa tu potom dá dovolať pravdy?
Nikde. No možno u opozičných politikov, ale ani oni sa predsa niekedy nevedia dovolať pravdy, len výnimočne sa im podarí vynútiť nejaký krok od príslušných orgánov. Za toto obrovský rešpekt najmä k Igorovi Matovičovi, ktorý dosiahol snáď jeden z najväčších úspechov spravodlivosti a to, že donútil konať generálneho prokurátora a Šufliarsky sa musel vzdať postu námestníka generálnej prokuratúry. Igor Matovič to urobil napriek tomu, že to bolo veľmi nebezpečné, urobil to a povedal nahlas pravdu už nespočetne veľakrát napriek vyhrážkam a nepríjemným odkazom. Málokto si uvedomuje, koľko tým pomohol spravodlivosti.
Pravdu treba predovšetkým hovoriť nahlas a začať musíme každý od seba, lebo len tak sa to môže zmeniť. Preto už hovorím na rovinu, lebo ako výsluhový dôchodca si to už môžem dovoliť ako policajt som to mal opakovane zakázané. Ja nevyzrádzam utajované skutočnosti, ktoré som získal spravodajskou činnosťou, alebo o ktorých by som sa dozvedel pri výkone služby ako policajt, iba hovorím nahlas pravdu o svojom živote a o tom čo som zažil, videl a počul.
O pár dní volíme. Ako sa máme rozhodovať, kto je tu vôbec čistý?
Bohužiaľ určite aj v nových politických subjektoch sú ľudia, ktorí sú motivovaní niečim úplne iným, ako demokratickými princípmi, ale sú tam najmä čestní ľudia, ktorí to svojim doterajším životom už dokázali. Treba sa pozerať, kto tu neprimerane zbohatol na štátnych zákazkách, kto zvláštne lacno nakúpil pozemky, sklady, nebytové priestory a podobne a potom ich zvláštne draho predal, no máme tu množstvo rôznych realitných géniov. Nedopustili sa predsa ničoho nezákonného, no ale prečo sa iní nikdy nedozvedeli, kde sú na predaj pozemky, ktorých hodnota závratne stúpne, lebo tadiaľ povedie diaľnica alebo sa tam bude stavať automobilka a podobne?
Po tom všetkom čo o fungovaní tohto štátu viete a čo tu zažívate máte chuť tu ešte žiť?
Ak by som bral do úvahy len fungovanie štátu, prenasledovanie mňa a mojich blízkych, tak nie, nemám chuť tu už žiť, ale na druhej strane, Slovensko mám veľmi rád a viem, že je to úžasne miesto na život. Záleží mi na tom, ako tu budeme žiť, preto pôjdem určite voliť a aj preto stále vysvetľujem ľuďom okolo seba, že ktorákoľvek z opozičných strán je lepšia alternatíva ako Smer-SD, SNS alebo Kotlebovci. Je to však asi horšie, ako si myslíme, najnovší aktuálny film Sviňa to zobrazuje celkom presne. Myslím si, že národ potrebuje túto šokovú terapiu, lebo na to, aké sú to dôležité voľby, je tu ešte stále málo angažovanosti a osobného nasadenia. Ľudia sú prevalcovaní a znechutení informáciami, ale mali by si uvedomiť, že v týchto voľbách nám všetkým ide skutočne o všetko.
Ďakujem vám za rozhovor.
Autorka článku: Vrabec Mária, zdroj: Vasárnap, bez jazykovej úpravy, preklad: ASz.,
Foto: rôzne zdroje so súhlasom dotknutej osoby
Zodpovedný redaktor: Peter Mikloš
