Vianoce budú v Žiline tohto roku v lete
Hovorí sa, že zlodejstvo je spolu s prostitúciou najstaršie remeslo na svete. Pravda, len vtedy, ak zlodeja považujeme za súkromného podnikateľa a krádež za predmet podnikania. Nuž čo, skeptický národ hovorí: kradlo sa, kradne sa a kradnúť sa bude. Zrejme je to pravda, kradnúť sa určite bude, ale je to ako s pijatikou – dôležitá je miera. Ak sa to preženie, buď je z toho na druhý deň parádna opica alebo pri krádeži poriadna basa. Na Slovensku síce nie, ale všade inde áno.
POHĽAD DO HISTÓRIE
Najdlhšie zotrval na žilinskej radnici primátor Ján Slota, tuším 15 rokov. Komentovať jeho éru dnes, po toľkých rokoch, by bolo nosením dreva do lesa. Údajne za jeho „pontifikátu“ prišlo mesto o nemalé majetky, okrem iného v roku 2006 stihol predať aj mestskú športovú halu súkromníkovi, ktorý ju mal zrekonštruovať a podnikať s ňou. Hala však svojmu účelu už roky neslúži a chátra. Dúfam, že túto „haraburdu“ už mesto nekúpi.
V roku 2006 Slotu vymenil na radnici Ivan Harman, ktorý sľuboval, že napraví všetky Slotove hriechy a dovedie Žilinu k prosperite. V tom mu malo pomáhať aj 18 poslancov z jeho rodnej strany SDKÚ v mestskom zastupiteľstve (MsZ). Opak bol však pravdou. V roku 2006 Slota odovzdával mesto s dlhom 74 713 000 eur (sedemdesiatštyri miliónov eur), čo predstavovalo 124 percent rozpočtu mesta. Harmanovci už o rok neskôr, v roku 2007, zvýšili dlh na 79 644 000 eur (sedemdesiatdeväť miliónov eur) a vyhnali ho až na vyše 152 percent. A s dlhom nepohli až do roku 2010, kedy prehrali voľby. Vtedy dlh predstavoval vyše 130 percent. V Kuriéri ešte rozoberieme Harmanove „hriechy“ a ich dôsledky pre Žilinčanov.
Nová garnitúra Igora Chomu zo Smeru už rok po voľbách znížila, najmä zarazením kradnutia a plytvania, dlh na 41 miliónov eur (85 percent) a postupne ho znižovala až do dnešných dní. V roku 2016 dlh mesta predstavoval necelých 14 miliónov eur, teda 23 percent. Za tieto ekonomické výsledky a neúnavný boj vedenia mesta s pohrobkami éry Ivana Harmana by si terajšie vedenie radnice i jej zamestnanci zaslúžili Nobelovu cenu. Mesto po dlhých rokoch hospodárilo v roku 2015 s prebytkom 3,6 milióna eur, v roku 2016 s prebytkom 5,9 milióna eur, čo je zrejme jeden z najlepších, ak nie rovno najlepší výsledok v celej histórii mesta Žiliny od jeho vzniku. Vďaka dobrému gazdovaniu sa vytvorila možnosť konečne po rokoch investovať, v tomto roku až viac ako 13 miliónov eur (v starej mene takmer 400 miliónov korún!).
AKO ROZHODLI POSLANCI
Ľudia sa na správe vecí verejných, teda mesta, podieľajú cez svojich poslancov, ktorí by mali presadzovať a obhajovať ich záujmy. Svojím hlasom vo voľbách im nevyjadrujú len dôveru, ale dávajú im aj mandát, aby za nich rozhodovali podľa najlepšieho vedomia a svedomia, čo sa zrejme aj v zastupiteľstve deje. Je pravdou, že pri delení peňazí a majetku vznikajú diskrepancie nielen medzi dedičmi, ale aj poslancami. Mestskí poslanci schvaľovali zmenu tohtoročného rozpočtu mesta vrátane investícií na trikrát.
Niet sa im čo čudovať. Po rokoch sucha si každá mestská časť pýta nemálo eur, najradšej všetky, ale múdry hospodár by mal vedieť nielen peniaze zarobiť, ale aj rozdeliť. Čas ukáže, či sa to podarí, no zdá sa, že zatiaľ sú všetci spokojní. Pre mnoho ľudí sú, okrem vlastnej výplaty či dôchodku, čísla nezaujímavé, ba až nudné. Významnejšie je euro, za ktoré si človek kúpi pivo či klobásu, ako 800‑tisíc eur na nejaký chodník. Keďže ide o nemálo peňazí a o počin, ktorý významným spôsobom ovplyvní život ľudí vo všetkých mestských častiach Žiliny, dovolím si uviesť aspoň niektoré dôležité cifry a napísať o nich tak, aby im rozumel nielen ekonóm, ale najmä ľudia.
Mesto opäť začne zveľaďovať a nie predávať svoje nehnuteľnosti. Na nákup ihriska v Bytčici, cesty, potoka a pozemkov pod cyklotrasu vyčlenilo 310‑tisíc (budeme používať ako menu euro), za jedno euro kupuje murovaný stánok v areáli krytej plavárne, na licencie kapitálového softvéru pôjde 30‑tisíc, na spracovanie projektov na získanie grantov z EÚ je vyčlenených 200‑tisíc, na hydrogeologický prieskum cintorína v Strážove 3‑tisíc, v Zádubní 1000, na rekonštrukciu oplotenia starého cintorína 70‑tisíc, na vybudovanie nových hrobových miest a príslušnej infraštruktúry na novom cintoríne 100‑tisíc, na rozšírenie kamerového systému mestskej polície takmer 40‑tisíc, na nákup automobilov pre hasičov v Zádubní a Zástraní 4‑tisíc, na zvýšenie bezpečnosti na križovatke ulíc V. Spanyola a Juraja Fándlyho 6‑tisíc eur, na opravu chodníkov na Hlinách, Solinkách, Hájiku a Vlčincoch 721‑tisíc, na opravu chodníkov na Malej Prahe, Bôriku a v Starom meste 234‑tisíc, na MŠ a ZŠ dá mesto hŕbu peňazí a tie použije na rekonštrukcie sociálnych zariadení a elektroinštalácie, spevnené plochy, výdaj stravy, bleskozvody, opravu kotolní, rozšírenie kapacít MŠ, kamerový systém, rekonštrukciu bazénov, multifunkčné športové ihrisko, debarierizáciu vchodov, kamerové systémy do MŠ a ZŠ, opravu fasád budov, detské ihriská a športoviská a ďalšie investície pre našu omladinu.
Na sucho neobídu ani dospelí, šport a kultúra v meste. Mestské divadlo dostane nový nákladný výťah aj výťah pre imobilných divákov, rekonštruovať sa bude aj Park Ľ. Štúra, spraví sa prekládka vodovodu, multifunkčné športoviská, obnova detských ihrísk v meste, rekonštrukcia a modernizácia verejného osvetlenia, tlakové nádoby na vodu v Brodne, novostavba bytového domu pri VURAL‑e, oprava strechy jedálne dôchodcov a Denného centra a stacionára na Vlčincoch, oprava Denného centra na Ulici A. Kmeťa, zníženie energetickej náročnosti vnútorného osvetlenia budovy MsÚ, rekonštrukcia okien na Dome smútku v Bytčici, úprava urnového hája na vojenskom cintoríne na Bôriku, rekonštrukcia chodníkov na cintoríne v Považskom Chlmci, cyklotrasy v meste, parkovací dom na Baničovej ulici, úprava križovatiek na Rosinskej ceste, Obvodovej ul. a Pod hájom, Centrálna – Rudnaya, parkovanie na cintoríne v Brodne, chodník k cintorínu v Bánovej, lávka cez Kysucu Brodno – Vranie, chodníky v Trnovom, úprava námestia v Považskom Chlmci, parkoviská na uliciach Hečkova a V. Javorku, oplotenie škôl, dochádzkové systémy, rekonštrukcia technológie plavárne, park v Brodne, park Závodie, úpravy Lesoparku Chrasť, nákup novej vianočnej výzdoby, dostavba vodovodu a kanalizácie v meste atď… Mesto sa okrem toho spolupodieľa na financovaní ďalších aktivít prospešných ľuďom sumou 200‑tisíc eur.
JE TO NAOZAJ NUDNÉ ČÍTANIE?
Ako pre koho. Pre tých Žilinčanov, ktorí roky trpeli nekvalifikované manažovanie mesta, je to rajská hudba. Takéto rozsiahle investície v jednom roku Žilina ešte nezažila. Stav účtu mesta potvrdzuje, že keď sa chce a keď sa vie, tak to ide. Ten, kto si pozrel zasadnutia MsZ, videl, že to nie je vždy také jednoduché. Zvyk je železná košeľa a sú ľudia, ktorí ju nie a nie vyzliecť. Nádejajú sa, že sa vrátia „staré zlaté časy“, že zas sa bude dať priživovať sa na mestských aktivitách, že sa zas nikomu nič nestane, pretože v Žiline za zlé vedenie mesta či zlý výkon poslaneckého mandátu nikoho nikdy nepotrestali. Tak prečo to neskúsiť opäť?
NA TORTE CHÝBA ČEREŠNIČKA
Keby Žilinčania boli voči svojim primátorom a poslancom menej tolerantní, všetci by sme sa už dávno mali lepšie. Keby miestna tlač nekrvavila primátora, viceprimátorov i zamestnancov mestského úradu, už dávno sme sa mohli správať k sebe ako slušní ľudia. S úctou a pokorou. Mesto je vďaka svojmu manažmentu, úradníkom i poslancom na dobrej ceste. Dúfam, že to vidia aj jeho neprajníci a že nemajú IQ na úrovni terchovského kocúra. Ľudia by nemali dopustiť, aby sa história opakovala. Tí, ktorí zlyhali, by nemali dostať druhú šancu, pretože by ju mohli opäť zneužiť. Nech je budúcnosť mesta aj naša budúcnosť, kto chce a vie, nech ide s nami. Kto ani nevie a ani nechce, nech nezavadzia.
Michal Vlček
michal.vlcekk@gmail.com
Foto: http://www.staromestske-slavnosti.sk
Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 6/2017.
