Bežná rekonštrukcia sa zmenila na malú archeologickú senzáciu. Obnova budov mestského Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši odhalila predmety z 18. a 19. storočia, ktoré celé desaťročia ukrývala zem pod múzeom.
Práce, ktoré mali vyriešiť dlhodobý problém s vlhkosťou, zahŕňali aj archeologický výskum pri západných stenách budov. Práve ten priniesol nečakané nálezy staré dve až tri storočia. Informovala o tom hovorkyňa mesta Romana Nemcová.
Archeológ Martin Furman objavil množstvo materiálu – najmä hlinené črepy z kuchynských nádob a kachlíc z pecí. Hoci v minulosti išlo o obyčajný odpad, dnes majú tieto predmety veľkú výpovednú hodnotu. Prezrádzajú, ako ľudia kedysi žili, varili, vykurovali svoje domovy a aký mali vkus. Na niektorých črepoch sa zachovali jednoduché aj bohatšie farebné zdobenia, dokonca remeselnícke značky hrnčiarov.
Medzi najzaujímavejšie objavy patrí hlinená fajka, kostená rúčka z príboru, mosadzná pracka a najmä záhadná plechová známka. Práve tá vyvoláva najviac otázok. „Plechové známky boli v 18. a 19. storočí pomerne rozšírené. Zemepáni ich dávali poddaným ako doklad o splnenej pracovnej povinnosti. Nahrádzali známe drevené rováše,“ vysvetlil Miroslav Nemec z múzea.
Podľa jeho slov však môže ísť aj o úplne iný príbeh. Archívny výskum v Štátnom archíve v Bytči totiž odhalil, že v roku 1825 vyrobil miestny kotlár Jozef Dobek pre Liptovskú stolicu 110 kovových plieškov určených pre žobrákov. Ich pohyb bol v minulosti prísne kontrolovaný a takéto známky slúžili na ich identifikáciu.
Či nájdená plechová známka patrila poddanému, žobrákovi alebo mala úplne iný účel, zatiaľ nie je jasné. Odpoveď má priniesť až ďalší výskum. Isté však je, že múzeum v Liptovskom Mikuláši dnes ukrýva nielen exponáty vo vitrínach, ale aj fascinujúce príbehy priamo pod svojimi základmi.
-aa- zdroj a foto: mesto L. Mikuláš, TASR
