Súboj o víťazstvo by bol mimoriadne tesný. Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici augusta 2026, na prvom mieste by skončil Smer-SD, no Progresívne Slovensko by za ním zaostalo iba o 0,7 percentuálneho bodu. Prieskum zároveň ukázal, ktorým straníckym lídrom ľudia dôverujú najviac – a pri ktorých výrazne prevažuje nedôvera.
Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici augusta 2026, zvíťazil by Smer-SD so ziskom 19,2 % hlasov. V tesnom závese by skončilo Progresívne Slovensko s podporou 18,5 %. Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami tak predstavuje iba 0,7 percentuálneho bodu.
Vyplýva to z volebného modelu agentúry SANEP pre televíziu ta3. V porovnaní s júlovým meraním si Smer pohoršil o 0,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo PS o rovnakú hodnotu posilnilo.
Tretie miesto by patrilo Republike s podporou 12,2 %, ktorá si oproti júlu polepšila o 0,6 percentuálneho bodu.
Do parlamentu by sa dostalo osem strán
Za trojicou najsilnejších subjektov by nasledovalo hnutie Slovensko s 8,5 %, SaS so 7,8 % a Hlas-SD so 6,9 %.
Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady SR by prekročili ešte KDH so ziskom 6,4 % a Demokrati s podporou 5,3 %.
Pred bránami parlamentu by naopak zostala SNS so 4,6 %, Aliancia – Szövetség so 4,4 % a Sme rodina s 3,5 % hlasov. Päťpercentnú hranicu by neprekročili ani ostatné politické subjekty.
Smer by získal 34 kresiel, PS o jedno menej
Tesný rozdiel medzi Smerom a PS sa premieta aj do rozdelenia poslaneckých kresiel.
V 150-člennej Národnej rade SR by mal Smer-SD 34 poslancov, zatiaľ čo Progresívne Slovensko by získalo 33 mandátov.
Republike by pripadlo 22 kresiel, hnutiu Slovensko 15, SaS 14, Hlasu-SD 12, KDH 11 a Demokratom deväť mandátov.
Volebný model SANEP
| Strana | Podpora | Mandáty |
|---|---|---|
| Smer-SD | 19,2 % | 34 |
| Progresívne Slovensko | 18,5 % | 33 |
| Republika | 12,2 % | 22 |
| Slovensko | 8,5 % | 15 |
| SaS | 7,8 % | 14 |
| Hlas-SD | 6,9 % | 12 |
| KDH | 6,4 % | 11 |
| Demokrati | 5,3 % | 9 |
| SNS | 4,6 % | – |
| Aliancia – Szövetség | 4,4 % | – |
| Sme rodina | 3,5 % | – |
Rozhodnutých bolo 67,9 % respondentov a práve z ich hlasov vychádza volebný model. Ďalších 14,3 % opýtaných nevedelo, koho by volilo, a 17,8 % deklarovalo, že by sa parlamentných volieb nezúčastnilo.
Prieskum SANEP pre ta3 sa uskutočnil od 12. do 18. augusta 2026 na reprezentatívnej vzorke 2 300 respondentov vo veku 18 a viac rokov.
Kto vedie v dôveryhodnosti predsedov strán?
Prieskum zisťoval aj dôveryhodnosť predsedov politických strán. Najvyššiu mieru dôvery spomedzi sledovaných lídrov zaznamenal predseda Smeru-SD Robert Fico. Dôveruje mu 40 % respondentov, zatiaľ čo nedôveru mu vyjadrilo 47 %.
Na druhom mieste skončil predseda Republiky Milan Uhrík s dôverou 36 % a nedôverou 42 %. Nasleduje líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému dôveruje 35 % a nedôveruje 54 % respondentov.
Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok a šéf SaS Branislav Gröhling získali zhodne 26-percentnú dôveru. Šutajovi Eštokovi nedôveruje 57 % opýtaných, Gröhlingovi 51 %.
Predseda KDH Milan Majerský dosiahol dôveru 24 % a nedôveru 54 %.
Výrazný nepomer medzi dôverou a nedôverou zaznamenal líder hnutia Slovensko Igor Matovič. Dôveruje mu 17 % respondentov, zatiaľ čo 69 % mu nedôveruje. Ide o najvyššiu mieru nedôvery spomedzi sledovaných predsedov.
Predsedovi Demokratov Jaroslavovi Naďovi dôveruje 15 % respondentov a nedôveruje 66 %. Líder Aliancie – Szövetség László Gubík má dôveru 13 % a nedôveru 44 %.
Na konci rebríčka dôvery skončili Andrej Danko a Boris Kollár. Predsedovi SNS dôveruje iba 8 % respondentov a 66 % mu nedôveruje. Najnižšiu dôveru zo sledovaných lídrov má šéf Sme rodina Boris Kollár – dôverujú mu len 4 % opýtaných, kým 64 % mu nedôveruje.
Výsledky tak ukazujú nielen mimoriadne tesný súboj Smeru-SD a Progresívneho Slovenska, ale aj vysokú mieru nedôvery voči viacerým straníckym lídrom. Volebný model však zachytáva nálady respondentov v čase zberu dát a nemožno ho považovať za prognózu výsledku budúcich volieb.
-aa- zdroj: ta3.com
