RADOĽA: V obci separujú papier a sklo od roku 1998

0
82
V obci Radoĺa separujú papier a sklo od roku 1998.
V kysuckej obci Radoľa rozmiestnili prvé kontajnery na separovanie papiera a skla v roku 1998. Podľa starostu Antona Tkáčika neskôr pribudol vrecový zber plastov. V roku 2011 sa komodity zberu rozšírili a po obci sú rozmiestnené kontajnery na zber papiera, plastov, skla, plechoviek a tetrapakov.

„V roku 2013 sme začali zberať kuchynské oleje, ktoré ľudia môžu prinášať na obecný úrad a dlhé roky zberáme dvakrát ročne elektroodpad. Minulý rok ľudia robili vo veľkom poriadky, tak sme mali štyri zbery elektroodpadu. Pravidelne zberáme aj nebezpečný odpad. Pristavujeme v obci kontajner, aby ľudia priniesli staré farby, prípadne chemikálie. Všetko, čo spadá do nebezpečného odpadu. Dlho sme separovali textil, momentálne však hľadáme nového odberateľa. Problémy samospráv s odberateľmi textilu boli intenzívne medializované minulý rok. Preto veríme, že sa nám ho podarí nájsť,“ povedal Tkáčik.

Podotkol, že separácia potrebuje čas. „Vnímam, že ľudia separujú veľmi svedomito. Berú to ako úplne prirodzenú vec, lebo už dve generácie v obci separujú. Pre deti v obci je separovanie úplne prirodzenou súčasťou života. S niektorými seniormi je trošku problém, aby sa naučili na nové veci. Veď vždy to hádzali buď do popolnice alebo možno ešte predtým do kotla. Ale myslenie sa mení,“ zdôraznil radoľský starosta.

Upozornil, že systém separovania má svoje nespravodlivosti. „Separujeme prakticky všetko, čo sa nejakým spôsobom separovať dá. Ale v našej obci s 1500 obyvateľmi a ani v menších obciach nie je šanca, aby sa uživila napríklad výkupňa kovov. Separácia kovov tak vylepšuje bilanciu miest na úkor obcí. Susedné Kysucké Nové Mesto má vysokú mieru separácie odpadu. Všetci občania odvážajú kovový odpad do ich zberne. Evidencia je síce podľa občianskych preukazov, ale číslo naskakuje do ich mesta. Čo nie je môj útok na mesto, ono za to nemôže, že systém je takto postavený. No doplácajú na to obce prakticky po celom Slovensku,“ skonštatoval Tkáčik.

„Darmo separujeme vo veľkom plasty, keď je ich hmotnosť minimálna. Potom to vychádza, ako keby sme takmer neseparovali a aké sú mestá úžasné. Nie to je celkom pravda, lebo okrem kovového odpadu tam do zberní vstupuje aj kovový odpad z priemyslu. A znova sa vylepšujú čísla nepresnosťou v systéme,“ podotkol radoľský starosta.

Poukázal aj na nespravodlivosť pri nakladaní s organickým odpadom. „Minulý rok sme zavŕšili eurofondový projekt na rozdávanie kompostérov pre domácnosti. Polovica obce má vlastné kompostéry a s organickým odpadom zaobchádzame najekologickejšie ako zaobchádzať môžeme. Kompostujeme odpad priamo na mieste vzniku, v domácnosti, v záhrade alebo na poli. Ľudia sa postarajú o odpad tak, že prakticky nevznikne. Ale v mestách budú hnedé nádoby na bio odpad a vyčíslia to, že sa zvyšuje miera separácie. A opäť nám to kazí čísla v rámci celoslovenskej metodiky. Pretože bio odpad sa nepremietne do celkového množstva odpadu. Pritom miera separácie je oveľa vyššia, ako vykazujú čísla,“ skonštatoval Tkáčik.

„Za to, že šetríme životné prostredie oveľa efektívnejšie ako mestá, sme vlastne trestaní. Tým, že nám miera separácie vychádza horšie ako v mestách, musíme za umiestnenie menšieho objemu odpadu na skládku zaplatiť viac peňazí,“ uzavrel radoľský starosta.

-BA- zdroj: TASR, foto: MY Kysuce

ZANECHAŤ ODPOVEĎ