VYŠEHRAD: Zaniknutý Kostol Panny Márie postavili pravdepodobne v 12. storočí

0
192
Novoobjavený románsky kostol na Vyšehrade.

Tohtoročná piata sezóna archeologického výskumu pod hradiskom Vyšehrad na hraniciach okresov Prievidza a Turčianske Teplice priniesla zásadný prielom v poznaní zachytených kamenných architektúr zaniknutého Kostola Panny Márie na Vyšehrade. Románsku baziliku postavili pravdepodobne v 12. storočí. Plánujú ju vyhlásiť za kultúrnu pamiatku. Informoval o tom vedúci archeologického výskumu pod Vyšehradom Andrej Žitňan.

Po prvej sondáži Marty Remiašovej v roku 1978, ktorá potvrdila existenciu starého kostola, sa v roku 2015 na lokalitu vrátili archeológovia na podnet zanieteného miestneho amatérskeho bádateľa Jozefa Majzlana. Nasledujúce štyri sezóny pod vedením Milana Horňáka potvrdili existenciu sakrálnej architektúry a jej stotožnenie s Kostolom Panny Mária na Vyšehrade,“ spomenuli Žitňan a jeho spolupracovník Jozef Šebest z Pravenca.

Zásadný prielom v poznaní charakteru zaniknutej architektúry v tohtoročnej piatej sezóne potvrdil i architektonicko-historický výskum Kristíny Zvedelovej. „Išlo o trojloďovú románsku baziliku s dvoma vežami v západnom priečelí, čiže pomerne veľkú sakrálnu stavbu pôvodne širokú 15 metrov a dlhú viac ako 20 metrov. Postavená bola pravdepodobne v 12. storočí. Svojím štýlom a pôdorysom pripomína súveké uhorské benediktínske kostoly, napríklad kláštorný kostol v Dombó, Lébény v Maďarsku alebo nám najbližší Hronský Beňadik či menšiu baziliku z Diakoviec,“ priblížila Zvedelová.

Na kostole sa podľa bádateľov kombinujú staré a jednoduché stavebné technológie s vtedajšou progresívnou novinkou – pálenými tehlami. „Už teraz objav prepisuje knihy histórie, pretože doteraz rôzni bádatelia lokalizovali kostol na základe jedinej písomnej zmienky z druhej polovice 13. storočia na rôzne lokality od Prievidze až po Socovce v okrese Martin. Presná doba jeho vzniku aj zániku zostáva naďalej záhadou,“ ozrejmili.

Rovnako nejasné je podľa odborníkov využitie kostola. Nachádza sa totiž veľmi ďaleko od akéhokoľvek vtedajšieho osídlenia, s výnimkou hradiska na Vyšehrade, ktoré patrilo šľachtickému rodu Diviackovcov. Autori výskumu sa prikláňajú k hypotéze, že ide o kostol doposiaľ neznámeho benediktínskeho kláštora, ktorý nie je známy zo žiadnych zachovaných historických záznamov a vznikol ako kláštor fundovaný týmto šľachtickým rodom. „Archeológov, historikov a stavebných historikov teda čaká ešte mnoho otázok, na ktoré treba v budúcnosti nájsť odpovede,“ podotkli bádatelia.

Vrch Vyšehrad je od roku 1973 národnou prírodnou rezerváciou. Cez jeho vrchol vedie aj diaľková turistická trasa známa ako Cesta hrdinov SNP. „Ruiny Kostola Panny Márie sú v súčasnosti v procese vyhlásenia za kultúrnu pamiatku a uvažuje sa s vytvorením turistickej značky a náučného chodníka. Prvoradou úlohou je dnes však zabezpečenie a ochrana samotného nálezu, aby sa zabránilo degradácii pôvodných murív a omietok,“ dodali odborníci.

Výskum formou dobrovoľníckeho projektu bol financovaný grantovým programom Ministerstva kultúry SR pre obec Nitrianske Pravno.

Peter Mikloš, zdroj: TASR, foto: apsida.sk

ZANECHAŤ ODPOVEĎ