Mesto Žilina si už 8 rokov udržuje vysokú latku v transparentnosti a efektívnosti pri verejnom obstarávaní. Kolektívu šikovných „obstarávateľov“ šéfuje Roman Osika, ktorý za prácou na mestský úrad dochádza z Tepličky nad Váhom, je ženatý, má dvoch synov, vyštudoval Žilinskú univerzitu. Narodil sa síce v Žiline, ale jeho rodičia pochádzajú z Rajeckej doliny a k histórii tohto regiónu báda zabudnuté historické súvislosti v rôznych archívoch. Facebookovým fanúškom je zas známy ako nadšenec astronómie, astrofotografie a fyziky.
Aké pohnútky Vás viedli k rozhodnutiu kandidovať v parlamentných voľbách 2020 a prečo za politický subjekt DOBRÁ VOĽBA, v ktorom máte číslo 37?
Moje rozhodnutie bolo motivované situáciou na Slovensku. Viete, ja som za zapojil do pracovného života po skončení strednej školy a to bolo presne v roku 1989. Odvtedy prešlo Slovensko búrlivým vývojom. Dnes patríme medzi čiastočne úspešné štáty, slobodne cestujeme, vyrábame jedny z najlepších áut na svete, avšak nie všetko je k spokojnosti občanov. Mnoho ľudí je nepokojných a niet sa čo čudovať. Pocit nespravodlivosti je stále citeľný, sociálne rozdiely sú čím ďalej tým väčšie. Prehlbujúca sa nedôvera k základným štátnym inštitúciám je alarmujúca. Za tridsať rokov sa nepodarilo vytvoriť stabilnú strednú triedu, ako základnú ekonomickú silu v spoločnosti a už vôbec sa nepodarilo vytvoriť podmienky pre mladé rodiny a výchovu detí.
K druhej časti otázky chcem zdôrazniť, že politický subjekt DOBRÁ VOĽBA ma oslovil osobnosťami svojich lídrov, za ktorými je vidieť reálne výsledky. Nie je potrebné predstavovať Tomáša Druckera, Luciu Kurilovskú či Michala Sýkoru. V neposlednom rade po desaťročiach vidím v tomto politickom subjekte istú nádej, že do politiky sa dostanú aj odborníci.
Čo máte namysli pod pojmom stredná trieda?
Existuje množstvo ekonomických definícii, ktorými Vašich čitateľov nechcem zaťažovať.
V jednoduchosti je to sociálno-ekonomické postavenie, kombinácia príjmov a výdavkov skupiny obyvateľstva, ktorej výsledkom je určitá životná úroveň. Proste táto skupina, by mala byť schopná znášať všetky životné náklady, financovať ich zo svojej práce ale zároveň byť schopná výchovy potomstva ako aj časť svojich prímov má byť schopná ušetriť na neskoršie obdobie. Žiaľ, neustále zvyšujúce sa náklady na bývanie, stravu či iné základné potreby občanov idú v tesnom súbehu so zvyšovaním miezd, čo práve túto strednú triedu neumožňuje stabilizovať.
Dobrá voľba sa vyjadruje k súčasnej podpore mladých ľudí či mladých rodín. Aký je váš názor?
Súčasná podpora je slabá. Mladé rodiny potrebujú bývať. Myslím si že doterajší systém sociálneho bývania je už prežitý. Nájomné bývanie je na Slovensku je mimoriadne zanedbané a možno aj preto u nás tvorí len 6 percent bytového fondu, kým napr. v Česku vyše 20 percent a v Rakúsku vyše 40 percent. V spolupráci so samosprávou a súkromným sektorom chceme postupne s nábehom vyčleniť 250 miliónov eur ročne na podporu výstavby nájomných bytov tam, kde sú najviac potrebné – kde je dopyt a pracovné príležitosti. Isto mi dáte za pravdu, že dnešný systém, kedy sa mladá rodina dostane k 30-ročnému bytu s hypotékou na 30 rokov je sám o sebe nedobrý. V dnešnom zlom demografickom vývoji v našej republike, je to najhorší variant. V podstate núti rodinu mať minimum detí a pracovať oboch rodičov.
Ako sme sa rozprávali pred chvíľou, máte dvoch synov a obaja študujú v Českej republike. Čo hovoríte na návrh vládnej strany Smer SD na platbu pre medikov pri odchode pracovať do zahraničia?
V tomto prípade si treba uvedomiť, že len v Českej republike študuje ročne 22 000 Slovákov. Sú to mladí ľudia, ktorým naša republika neumožnila alebo nedala také podmienky, pre štúdium, ktoré by potrebovali a predsa sa podľa štatistík tisícky vracajú pracovať domov. Viete si teraz predstaviť, že by Česká republika uzákonila obdobné nariadenia? Nepovažujem to za šťastné. Práve obrovské rezervy máme vo vzťahu k budú-cnosti mladých ľudí, hazardujeme s ich budúcnosťou a to ma veľmi trápi.
Vo vašich materiáloch som sa dočítala, že sa venujete aj ochrane životného prostredia. Čo vás najviac trápi?
Pre mňa veľmi citlivá téma. Úcta k prírode je pre časť nášho obyvateľstva, nezrozumiteľný pojem. Stavebný odpad, vyliate olejové nádoby, plasty v prírode ale aj jazdiaci motocyklisti či skútristi v lese. Zdevastovaný les po niečom, čo sa len na Slovensku volá lesohospodár-ska činnosť je taká naša špecialita. So smútkom sledujem, kde sa až vyšplhajú developer-ské projekty a koľko lesa zhltnú. V nedávnom období sa ma veľmi dotkla situácia, kedy občania dali prednosť svojej záľube a úmyselne otrávili voľne žijúcich dravcov. Myslím, že práve v tomto čase, keď nepomáha prevencia, je nutné prikročiť aj k represii.
Čo by ste nám povedali na záver?
Pre mňa by bolo veľkým zadosťučinením sa podieľať na takej politike, ktorá by vrátila dôveru občanov v politikov. Budovať štát na ktorý sa môže občan spoľahnúť a opäť si získa jeho dôveru. Ako väčšina občanov, aj ja sa pravidelne zúčastňujem volieb. Stále mám za to, že je to nie len právo občana, ale aj jeho povinnosť. Teda ak nechceme sedieť v kaviarni a nadávať, ako je zle a ja nič nemôžem zmeniť. Aj na základe mojej skúsenosti ako aj skúsenosti mnohých voličov, neriaďme sa pokynmi volebných mágov či volebných odhadov. Kto má svedomie, nech volí čo mu je najbližšie, aj keby to mala byť strana „na hranici zvoliteľnosti“. Lebo svedomie máme len jedno.
Držíme vám palce.
-AA-
