Poslanec Branislav Delinčák bilancuje

0
1350
Takto by mohol vyzerať zrevitalizovaný park v Závodí.

„Pracovať pre ľudí patrí medzi moje priority.“
Branislav Delinčák býva v Závodí a prežíva svoje prvé poslanecké roky. Vekom i skúsenosťami dorastenec, politicky elév. Na druhej strane človek s otvoreným srdcom, ľudským vzťahom ku každému, kto potrebuje pomoc, empatický, neagresívny otec troch detí, o ktoré sa vzorne stará a ktoré ho milujú hádam viac ako jeho kolegovia poslanci. Pravidelne publikuje ľudsky precítené glosy a komentáre v Žilinskom večerníku, stretáva sa s ľuďmi nielen vo svojom obvode, ale v  celom meste. Čitatelia chceli o ňom vedieť viac, a tak sme ho požiadali o rozhovor.

Váš volebný obvod, kam patrí Závodie, Bánová, Strážov a Žilinská Lehota, je asi najmenej problematický, však?
   Myslel som si to, ale už si to nemyslím. Je veľký rozdiel medzi centrálnou časťou Žiliny a satelitmi, kam patrí aj môj obvod. Sú to vlastne dediny vrastené do mesta, ktoré historicky ani urbanisticky neboli nikdy rozvíjané ako mestské časti. Každá je pritom špecifická, iná ako tá druhá, dokonca aj mentalita ľudí sa líši podľa toho, o ktorú časť ide. Kolegom poslancom v meste sa témy, ktoré riešime s občanmi, zdajú až archaické, v meste nemysliteľné – chýbajúce vodovody, kanalizácia, plynofikácia, chodníky, komunikácie… Ide pritom o rozľahlé územie s malým počtom obyvateľov. Môj volebný obvod má vyše 1 860 hektárov a sme tu dvaja poslanci – ja a Ferko Kosa. Mesto Žilina má rozlohu 1525 hektárov a 24 poslancov. Iné je, keď voliči nadávajú dvom a iné 24 poslancom. Nám sa ujde viac. A ľudia často nadávajú na mesto, že sa nestará. Mnohí nevedia, že mesto nemá v tomto obvode žiadne pozemky a na cudzom zo zákona nesmie investovať. Ale vysvetlite to ľuďom, ktorí nemajú vodu, ktorým popod okná ide celá tranzitná doprava, ktorí nemajú chodníky ani parky…

So svojimi voličmi sa stretávate často, častejšie ako niektorí iní poslanci. Čo im hovoríte?
   Pred voľbami som si myslel, tak ako moji voliči a každý „mešťan“, že za všetko v meste môže radnica, primátor a úradníci. Keby neboli leniví a nekradli by, bolo by tu sveta žiť. Opak je pravdou, na môj volebný obvod má mesto výrazne menší dosah, ako sa ľuďom zdá. Nielen moji voliči v obvode číslo 7 (sedmička je šťastné číslo), ale aj všetci Žilinčania nemajú radi kuvikov a plačky. Ak, tak len na pohrebe. Preto nechodím za ľuďmi s problémami, ale s riešeniami. Po dva a pol roku od volieb musím s hrdosťou povedať, že sa mnoho vecí, s ktorými dvadsať rokov dozadu nik nedokázal pohnúť, podarilo k spokojnosti ľudí vyriešiť, a to ešte máme pred sebou najmenej jeden a pol roka. Občanom hovorím pravdu, berú ju, rešpektujú a pomáhajú mi, za čo som im vďačný.

Predseda NR SR Andrej Danko sa s odľahčením vyjadril, že ľudia majú niekedy radi, keď im nehovoríte pravdu… Aj vy si to myslíte?
   Neviem, ako to šéf parlamentu myslel, moja skúsenosť je iná. Aj jeden štúrovec, tuším to bol Janko Kráľ, kedysi povedal: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“ Tento odkaz považujem za aktuálny aj dnes, v dobe hoaxov (klamstiev, balamutenia) a virtuálnej reality…

Skúsme sa teda pozrieť na vašu realitu…
   Do volieb som išiel s jasnou víziou, čo chcem dosiahnuť a už dnes môžem povedať, že som pyšný, najmä na ľudí, ktorí mi pomáhajú, a na to, čo sme spolu dosiahli. Hovorím za seba, ale aj za kolegu poslanca Ferka Kosu. Tu musím poďakovať najmä mestu, jeho primátorovi a pracovníkom mestského úradu, ktorí nám neskutočne pomohli, keď som ako poslanec klopal s prosbami na ich dvere. Keď mohli, vždy pomohli a ja im za to aj v mene mojich voličov ĎAKUJEM!

Čím sa teda môžete vy a vaši voliči pýšiť?
   V Žilinskej Lehote je nový rozhlas, v Bánovej a Závodí pribudne do troch mesiacov a dúfam, že ešte v tomto volebnom období bude aj v Strážove. Ľudia budú mať viac informácií z mesta, ktoré im uľahčia život. Jednou z mojich TOP priorít bolo vybudovanie priechodu pre peších zo Závodia na miestny cintorín a aj priechodu k obytnému súboru Kvačalova. Ľudia zo Závodia a mladé rodiny s deťmi budú môcť bezpečne prechádzať cez cestu. Verím, že pribudne aj chodník poza zvodidlá z Kvačalovej do parku v Závodí. Veľká vďaka za pomoc pri tomto projekte patrí pani Pikorovej a geo­detovi Sýkorovi. Keď už hovorím o bezpečnosti ľudí, musím spomenúť aj chodník zo zastávky na Ul. J. Bosca v Bánovej až po cintorín, momentálne sa spracováva projekt. Na Jabloňovej ulici v Bánovej sa podarilo premeniť skládku nepotrebných vecí a stavebného odpadu na úplne nový a krásny park.
   Apropo – park v Závodí. Mám tri deti a vidím, že aj ostatní mladí ľudia bývajúci v Závodí nemajú kde „venčiť“ svoje ratolesti. A tak som sa, aj z osobných dôvodov, rozhodol skúsiť šťastie a vyšlo to. Opäť vďaka slušným a rozumným ľuďom, konkrétne pani Sedláčkovej a pánovi Králikovi z miestneho urbariátu, ktorí s mestom uzatvorili nájomnú zmluvu. Mesto ústretovo našlo peniaze na revitalizáciu a tak o rok sa v parku v Závodí môžu stretávať malí aj veľkí z celého mesta.

Som pyšný najmä na ľudí, ktorí mi pomáhajú, a na to, čo sme spolu dosiahli. Hovorím za seba, ale aj za kolegu poslanca Ferka Kosu.

No a čo Strážov a Žilinská Lehota, tie sú „od macochy“?
   Strážov je nepochybne najkomplikovanejšie územie Žiliny. Diaľničný privádzač, priehrada a železnica stisli a preťali túto časť mesta tragickým spôsobom. Ľudia sú tu právom nahnevaní, právom nadávajú mne, mestu, štátu, úradníkom, šoférom, každému. Veľa vytrpeli, užili si ponižovania, neprávostí z každej strany a planých sľubov. Súcitím s nimi a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som im pomohol. Mesto mi prisľúbilo pomoc a určite ju poskytne – aj tu pribudne nový mestský rozhlas, pokúšame sa kúpiť pozemok vedľa krčmy v centre a urobiť tu námestíčko. Dali sme spracovať projekt osadenia radarov nového typu na diaľničnom privádzači, obnovil sa pamätník obetiam vojny a mesto po našich prosbách schválilo 100-tisíc eur na rekonštrukciu materskej školy. V dennom centre sme vymenili okná, no aj tak by si každý Strážovčan zaslúžil za útrapy metál a ruky pobozkať.
   Žilinská Lehota je časť, o ktorej 90 % Žilinčanov ani netuší, kde leží. Dedina, ktorá dala vzniknúť chýrnej kapele Kortina, sa nešťastným riadením osudu dostala do područia Žiliny. Tam, kde iní plačú, že majú rozbité chodníky a cesty – tu nemajú žiadne. Podarilo sa však opraviť strechu na kultúrnom dome a vymeniť na ňom okná. Investovali sme aj do vybavenia, pribudli nové názvy ulíc, čoskoro tu bude excelentný uličný informačný systém, chcel by som dobudovať osvetlenie na cintorín. Ľudia v Lehote sú fantastickí, už sme mali spoločnú zabíjačku, Deň detí, máme sa radi. Teda ja ich určite.
   Mám dlhodobú víziu, čo by sme mali urobiť v mojom volebnom obvode o dva roky, ale aj o 10 rokov. Uvidíme, ako sa nám bude robota dariť a či mi ľudia dajú dôveru.

Nuž, klobúk dole, nie je toho málo, čo sa podarilo. Napriek tomu vás chceli vaši kolegovia poslanci odvolať z mestskej rady i dopravnej komisie, vraj zneužívate funkciu.
   Klebeta je ako uhoľ, keď vás nepopáli, aspoň vás zamaže. To, čo mi vytýkali, nie je pravda. Bolo to však pre mňa obrovské sklamanie. Sú ľudia, ktorí sú schopní akejkoľvek špinavosti, len aby sa ukázali v dobrom svetle. Sú ľudia, ktorí sa hanbia za to, čo v minulosti napáchali a nie sú radi, keď sa o tom píše. Preto útočia, odpútavajú pozornosť od seba, robia krik. Viem si však predstaviť spoluprácu aj s týmito ľuďmi, veď všetkým by malo ísť o dobrú vec. Čas ukáže, kde je pravda. Ale rozhodol som sa, že sa budem vyhýbať takýmto ľuďom a stretávať sa s tými, s ktorými sa dá ísť dopredu.

Vďaka za váš čas a rozhovor.


Michal Vlček, michal.vlcek@gmail.com
Foto: J. Solčanský, vizualizácia: Jaroslav Pilarčík

Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriéri č. 6/2017.

Poslanec volebného obvodu č. 7 Branislav Delinčák v súčasnom parku v Závodí.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ