Žilina je 1* – ekonomický skokan roka

0
973
Najkrajšie divadlo jari: kvitnúca magnólia.

Konečne môžeme investovať pre blaho občanov

   Zmluvy pre mesto nevýhodné, ktoré boli uzavreté pred nástupom Igora Chomu do funkcie primátora, sú viac‑menej ukončené. Žilina sa po dlhej dobe nachádza v pozitívnej finančnej situácii. Je potrebné spojiť sily naprieč politickým spektrom, aby peniaze, ktoré mesto má, boli použité v prospech väčšiny – obyvateľov a návštevníkov mesta.

   Mesto Žilina sa v roku 2010 nachádzalo vo veľmi zlej finančnej situácii s dlhom 130,29 % ročného rozpočtu mesta a prakticky bez peňazí – s prázdnymi účtami. Hneď po nástupe do funkcie primátora mesta dal Igor Choma skontrolovať všetky zmluvy a hľadal riešenia, ako tie nevýhodné vypovedať alebo inak vyriešiť, pretože väčšina zmlúv bola nastavená tak, že ich zrušenie bolo takmer nemožné alebo pre mesto mimoriadne nevýhodné. Niektoré z týchto zmlúv sú dokonca ešte stále v platnosti.
   Najväčšie zaťaženie ekonomiky mesta predstavoval dlh za vybudovanie obytného súboru v Krasňanoch, na ktorý štát v roku 2005 poskytol mestu Žilina pôžičku vo výške presahujúcej 17 miliónov eur. Po rokoch tvrdej práce Igora Chomu vo ­funkcii môžeme konštatovať a zároveň ho pochváliť, že jeho snaha sa vyplatila a podarilo sa zrušiť mnoho nevýhodných zmlúv. A je veľmi dobré, že sa v tomto smere pokračuje ďalej. „Veľký skok v znížení zadlženia mesta sme zaznamenali koncom minulého roka, kedy dlhé rokovania so štátom priniesli svoje ovocie a mesto sa konečne vysporiadalo aj s dlhom za už spomínaný obytný súbor v Krasňanoch. Teraz môžeme konštatovať, že zadlženosť mesta Žilina už ani zďaleka nie je najväčšia na Slovensku, pretože sa dnes pohybuje na úrovni okolo 23 %. „Môžem teda skonštatovať, že úloha konsolidácie verejných financií a ozdravenia mesta sa podarila. Mesto dnes dosahuje štandardne výborné hospodárske výsledky a má dosť peňazí, aby mohlo začať postupne investovať, má otvorené dvere pre novú úverovú politiku,“ vyjadril sa primátor Igor Choma.
   Kým peňažná rezerva mesta (peňažné fondy mesta) na konci roka 2010 predstavovala sumu približne 443‑tisíc eur, na konci roka 2016 táto rezerva mesta predstavovala už hodnotu viac ako 2 milióny 300‑tisíc eur. Výsledok hospodárenia za rok 2016 bol pritom takmer 6 miliónov eur. Mesto Žilina sa tak zaradilo k historickým „skokanom“ nielen v oddlžovaní, ale aj v efektívnosti hospodárenia. Mesto sa ďalej zameriava na čerpanie zdrojov z eurofondov, v krátkom čase dôjde k úplnej výmene vozového parku mestskej hromadnej dopravy, zásadnej rekonštrukcii mnohých škôl a škôlok. Tieto investície sa pohybujú a budú pohybovať na úrovni miliónov až desiatok miliónov eur. Žilinčania sa teda majú do budúcna určite na čo tešiť.
   „Za rok 2016 sme dosiahli prebytok hospodárenia takmer 6 milió­nov eur, a práve vďaka tomu sa môže mesto opäť začať rozvíjať,“ dodal Igor Choma.

 

Niekoľko grafov zobrazujúcich finančnú situáciu mesta

Vývoj splátok istiny, bez úrokov, z úverov bez KIA (údaje sú v tis. eur).
Grantové dotácie
Objem poskytnutých grantových dotácií (údaje sú v tis. eur).

 

 

 

 

 

 

Výsledok hospodárenia
Vývoj výsledku hospodárenia mesta (údaje sú v tis. eur).
Peňažné fondy
Vývoj peňažných fondov mesta, t. j. rezervy mesta používanej napríklad na kapitálové výdavky – investície (údaje sú v tis. eur).

 

 

 

 

 

 


Ing. Milan Kaľavský, šéfredaktor
Foto: Vlado Bača

Článok bol publikovaný v Žilinskom Kuriérovi č. 4/2017.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ