Neúcta k ľuďom

0
805
Žilinský Kuriér - posol dobrých správ

Žilinský Kuriér 2/2017

   Uťahovať si z chudobných ľudí je hriech. Robiť bláznov z celého národa – to už je takmer zločin. O čom je reč? No ako vždy – najmä o peniazoch. Poďme ale poporiadku.
   „Páni“ predávajúci energie asi „ukecali“ Úrad pre reguláciu sieťových odvetví URSO, aby im požehnal cenové úpravy, akože inak, smerom hore. V čase, keď táto cena ide na burzách smerom dole, by sa zdražovanie obhajovalo ťažko, a tak vymysleli fintu, ako odľahčiť ľuďom peňaženky. Ten, kto má v domácnosti, byte, chate či inom obydlí trojfázový prúd, si poriadne priplatí. Paušál. Nie za spotrebovanú elektrinu, ale vraj za to, že mu energetici „rezervujú“ pre prípad potreby prúd aj pre ostatné dve fázy, ktoré ani nemusí využiť, či ich využije len občas. Samo osebe ide o arogantnú, do neba volajúcu sprostosť.
   Keby sa tento zvrátený postup uplatnil celoplošne, všetci by sme platili paušál. Krčmárom, ktorí by mali pre nás v rezerve dostatok krígľov pre prípad, že by nám nestačil jeden „jednofázový“; a platili by sme prakticky všade – na benzínových čerpadlách, lebo majú nádrže ako rezervu PHM, pričom zoznam „paušálov“ by mohol byť nekonečný – policajný, zdravotný, vzdelávací, erotický, ba aj pohrebný. Čo podnikateľ – to paušál. Ale peňaženka len jedna – žiaľ, tá naša.

„Prosím, nakvapkajte mi liter.“

   Paušál chcú aj vodári. Jeho výšku budú odvodzovať od hrúbky prívodného potrubia, nie od stavu vodomeru na jeho konci. Ten, kto má polcólovú rúrku, zaplatí malý paušál, ten, kto má trištvrte „cólku“, zaplatí trikrát toľko. A ani sa nemusí obťažovať púšťaním vody. Stačí, keď mu pustia žilou vodári. Tí paušál zdôvodnili čarovne – ľudia odoberajú menej vody, vodári majú menšie tržby, ale rovnaké náklady, takže ľudia – majte Boha pri sebe a prispejte aj vy. Čo tam po vode, rúrka je dôležitá!
   Je taký vtip. Pýta sa Záhorák krčmára: „Čo stojí liter vína?“ „Zlatku,“ hovorí krčmár. „A koľko stojí kvapka?“ dobiedza hosť. „Kvapka nestojí nič,“ odpovedá krčmár. „Tak mi nakvapkajte liter,“ odpovedá hosť.
   Ľuďom, najmä tým chudobnejším – dôchodcom, osamelým matkám, invalidom, sociálne odkázaným, nezamestnaným je jedno, či im vodári dodajú vodu po kvapkách alebo potrubím s priemerom jedného metra. Je im jedno, či vodári majú alebo nemajú zisk. Ľudia šetria energie, lebo sú drahé a nemajú na to, aby platili vymyslené paušály. Bez elektriny a bez vody sa nedá žiť. Ale ťažko sa žije aj v spoločnosti „pánov“.


Mgr. Branislav Delinčák,
poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline

ZANECHAŤ ODPOVEĎ