Výtvarník Jozef Zelný

0
1832
Na vernisáži sa zúčastnili aj (zľava) Jozef Feiler, syn p. Zelného Jozef, bratranec Igor Zelný a verejnosť.

Jozef Zelný sa narodil 18. apríla 1922 v Žiline. Kresliť začal už ako šesťročný. Kresliarske a výtvarné základy mu dali profesori František Šmilauer a Jičínsky na žilinskej reálke. V rokoch 1940 až 1942 študoval na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave, neskôr súkromne u Bedricha Hoffstädtera. Od roku 1963 bol zaevidovaný pri Slovenskom fonde výtvarných umení a v roku 1970 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Pôsobil ako člen výboru Krajskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Banskej Bystrici. Až do dôchodku v roku 1984 pracoval vo výtvarnej dielni Parku kultúry a oddychu v Žiline. Preukaz profesionálnych výtvarníkov Slovenskej výtvarnej únie dostal v roku 1993. Veľkým medzníkom v jeho živote bol rok 1945, keď musel predčasne ukončiť štúdium medicíny. Výtvarná činnosť totiž patrila medzi jeho najväčšie záľuby. Za najväčší životný úspech považoval svoje manželstvo plné lásky, podpory a tolerancie. S manželkou vychovali dvoch synov. Umelec žil a tvoril v Žiline. Zomrel 12. mája 2006.

   Aj keď Jozef Zelný generačne patrí k umelcom, ktorí svojou tvorbou manifestovali tesne po druhej svetovej vojne, v slovenskom krajinárstve má svoj nezastupiteľný podiel modernosťou a novosťou videnia krajiny. Jadro jeho tvorby tvorí krajinomaľba. Väčšina jeho prác vznikala uprostred živej prírody. Krajina v jeho tvorbe predstavuje jedinú a najprirodzenejšiu formu výtvarnej výpovede. V období na prelome 70. a 80. rokov prešli niekoľkými podstatnými zmenami. Charakterizuje ich uvoľnenejší rukopis a sýta, kontrastná farebnosť červenej, modrej a zelenej.
Hlavným znakom prác v 80. rokoch je uvoľnenosť ťahu štetca, dôraz na ladnosť foriem a línií. Pokračuje proces redukcie tvarov a detailov, zvyšuje sa podiel autorskej abstrakcie a imaginácie. Objavuje krásu bielej farby, ktorá sa stáva dominantnou v kombinácii s pastelovými tónmi hnedej, zelenej, modrej. Obrazy z tohto obdobia sú svieže, hravé i meditatívne a vyžaruje z nich radosť z tvorivého činu.
   V maliarskej tvorbe 90. rokov cítime v obrazoch prejav, ktorým chce byť sám sebou. Týchto vplyvov sa neskôr zbavuje a jeho diela sú čiastočne čitateľné s tvorbou Bazovského, ktorého veľmi obdivoval. Ešte viac sa mu darí objaviť svoj vlastný svet, ktorý sa sčasti nachádza vo voľnej krajine skĺbený s prostredím rodnej Žiliny. V ďalšom vývoji jeho maliarskej tvorby sa mení len spôsob prístupu ku skutočnosti videnej a cítenej.
   Jozef Zelný raz o sebe povedal: „Moja najväčšia záľuba je a vždy bude výtvarná činnosť. Dokonca si sám robím aj rámy.
   Najväčšiu radosť mám zo života a z každého obrázku, ktorý som vôbec vytvoril. Bol som veľmi produktívny výtvarník. Máme veľký byt, ale keď k nám príde návšteva, nemáme ju kde posadiť. Najviac však neznášam nečinnosť ľudí okolo seba a moja najčastejšia chyba bola, že som vždy veľa rozprával a miešal sa do politiky. Čo o mne ľudia nevedia a mali by, že som bol a som vlk samotár, s každým som sa snažil mať pokoj. A taký som dodnes.“


Patrik Groma
Foto: archív

ZANECHAŤ ODPOVEĎ