Narodili sme sa ako ľudia

0
877
Žilinský Kuriér - posol dobrých správ

Žilinský Kuriér 1/2017

   Každý človek je vďačný za milé slovo, láskavý ­úsmev, pohladenie a pochopenie. Kto z nás netúži po prejave úcty a uznania? Takých ľudí medzi nami niet. Priznám sa, že decembrový stĺpček v Kuriérovi som písal vo veľkej pokore pred čitateľmi. Mal som pred očami deti, ženy, ale aj všetkých rodičov a prarodičov, teda nie­len mojich. Od srdca som im vzdal hold a apeloval som na nich, aby neza­búdali na svoje ratolesti, ani na svojich rodičov, pretože ako sa postarajú o svojich otcov a mamy, tak sa postarajú o nich aj ich deti. Ako si ustelú, tak budú spať.
   Odozva na moje slová bola neskutočne krásna. Citujem pani Valériu Tučekovú, ktorá nám napísala: „Chcem sa Vám poďakovať za dojímavý úvodník uvedený v poslednom čísle Žilinského Kuriéra. Mám 70 rokov a poplakala som si. Verím, že zatrasie aj kamenným srdcom. Noviny som prečítala celé, sú v nich vynikajúce články. Upozornila som na ne aj svojich mladých. Prajem Vám veľa úspechov v ďalšej práci a teším sa na ďalšie číslo. Všetky Vaše príspevky uverejnené aj v Žilinskom večerníku sú na vysokej úrovni a rada ich čítam. Úprimná vďaka za ne…“
   „Listonoš“ priniesol aj pozdrav od pani Mgr. Boženy Šelestiakovej z Lietavskej Lúčky. Citujem z neho: „Vďaka za číslo 4 Kuriéra, za Váš láskavý vzťah k starým ľuďom. Spokojné a s láskou prežité vianočné sviatky, veľa šťastia a zdravia v novom roku prajem nielen ja, ale pripája sa aj moja sestra Milka Čerňanová z Bytčice a Ľuda Chovancová z Turia. Máte skvelé srdce i výborné pero, len tak ďalej.“
   Podobne sa vyjadrovali naši čitatelia aj pri stretnutí so mnou na ulici. Potvrdili, že nie každému sa dobre čítajú správy o tom, kde kto koho podrezal nožom, podviedol, okradol, znásilnil, zastrelil… Väčšina z nás potrebuje k životu nie bulvárne lži, ale pokoj, nádej, vieru, že sa zajtra nezobudíme do atómovej apokalypsy, pretože pokiaľ by sa tak stalo, čo nie je nemožné, už by nikoho nezaujímali poli­tické šarvátky, ale to, či má strechu nad hlavou, teplo a teplú vodu, elektrinu a ­aspoň trošku jedla. Že straším? Treba sa pozrieť, ako pri 30 stupňoch pod nulou žijú utečenci na juhu EÚ. Bez jedla, tepla, elektriny a strechy nad hlavou. A nikto z nich, podobne ako my, neveril, že môže nocovať hladný a na mraze, ďaleko od domova.
   Aby som bol korektný – napísal mi aj jeden čitateľ – vraj som demagóg, ktorý vypúšťa lži, rozširuje nepravdu, kritizuje všetko a všetkých, vraj som stratil jeho hlas vo voľbách. Nuž čo, poplačem si a život pôjde ďalej. Všetkým na prahu nového roka prajem pevné zdravie a prosím ich – narodili sme sa ako ľudia, žime ako ľudia a správajme sa ako ľudia. Ak mi dovolíte ešte jedno novoročné pria­nie – píšte, čo sa vám páči a čo nie. Vaše názory sú pre mňa živou vodou a som vám za ne vďačný.


Mgr. Branislav Delinčák,
poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline

ZANECHAŤ ODPOVEĎ